Čech
| Čech | |
|---|---|
 Český praotec Švejk na hore Říp. | |
| Pôvod | isté indície naznačujú, že asi Česko |
| Hlavné mesto | Niekde na prahu |
| Politické zriadenie | Hospodský pluralizmus |
| Počet vládcov | zaťažení sú na Václavov |
| Najznámejší | No nevíme... snad: Švejk, Havel, Švajcenberk, Zeman, Jeden Gastropat, Zberateľ pier... |
"Já náhodou velmi dobre umím rosprávať ve slovenštině. Čomupak sa u vás hovorí bocján?"
Čech (angl. Czech, lat. Homo Bohemicus, niekedy Pepík (žen.rod Pepička), no niektoré zdroje uvádzajú, že aj „Švéd“ alebo „Sandálista“) je forma života, ktorá sa vyvinula ako samostatný poddruh Slovákov počas existencie Ťěžkoslovenskej republiky. Oficiálne sú teraz Česi súčasnými obyvateľmi Českej republiky. Od Slovákov sa odlišujú tým, že majú síce tiež jazyk červený, ale zároveň ho majú český. Pitvaním sa zistilo, že Češi ba mali mať niečo spoločné s ľudom.
U nich doma v Česku ich žije skoro desať miliónov, takže ich celkový počet je (napriek tomu, že nie je prvočíslo) tak akurát na čínsku dedinu. Česi majú dôvodný nárok sa nasrať, keď si ich niekto pomýli s Čečencami, no oproti Slovákom nejdú hneď do bitky, ale si to idú vydiskutovať, čo by (naopak) napríklad Slovákom veľmi prekážalo. To diskutovanie.
Teda Slovákov si s Čečencami oficiálne veľmi nemýlia, to skôr so Slovincami. Vraj asi aj preto, lebo si netrúfnu. Okrem Chucka, samozrejme. Keď sme pri Chuckovi, musíme podotknúť, že keď si dá Plzeňské pívo a má práve dobrú náladu jeho výsosť zvykne vtipne poznamenať, že (Citát!) „... má pocit ako keby bol Čech Norris“.
Charakteristiky[upraviť]
"My serem na práci, ať dělají Slováci..."
"Dejte mi lidi a já to udělám."
Evolučne sú Česi od Slovákov, napriek tomu, že tí inteligentnejší sú schopní komunikácie aj bez slovníka, značne odlišní. So Slovákmi má český národ spoločné akurát to, že by tiež bez chľastu mal kultúru na veľmi nízkej úrovni.
Na rozdiel od Slovákov je ale český národ známy napríklad svojou sporovlivosťou. Nikto netvrdí, že Česi sú nejako výrazne lakomí. Zlomyseľníci a neprajníci ale o Škótoch tvrdia, že sú iba zdegenerovanými Čechmi a spolu s Holanďanmi sa majú ešte stále od roduverných „Pepíkov“ veľa čo učiť. Čecha spoznáme hneď ako vyrazí z domu. Na dovolenku si občania Českej republiky nosia kufor plný konzerv a „hledají všechno levné...“ sú teda nenároční, obľubujú lacné kempy na termálnych kúpaliskách, či pri mori v Chorvátsku. V súčasnosti došla česká sporovlivosť tak ďaleko, že České aerolinie prestali podávať jedlo „zadarmo“. Slováci by takúto hanbu nikdy neuniesli - radšej svoje aerolínie zrušili.
Napriek všetkému sú Česi kultúrnejším národom než Slováci. Keď príde na námestie niektorého mesta autobus s Českou ŠPZ, vyvalí sa z neho plno týpkov, z ktorých chlapi majú na sebe pripevnené ľadvinkové taštičky, fotoaparáty a spýtajú sa: „Kde je tady nejbližší kulturní památka...“. Keď príde na námestie autobus so slovenskou ŠPZ, vyvalí sa z neho hromada strapatých prepotených chlapov, niektorí si určite budú škrabať vajcia a všetkých bude zaujímať: „Kde je tu najbližšia krčma s hazľom... zadarmo.“.
Napriek šetrnosti sa dá o Čechoch hovoriť ako o svetových legendách, lebo dali ten správny cveng pivu a jeho produkcii. Bez Čechov by pivo plzenského typu neexistovalo. Tento nápoj tam chľastá každý iba niekedy ho nepijú cez placentu iba decká v prenatálnom období. Zároveň sa Česi svetu ukázali ako filantropi, lebo preň vymysleli robotov, ktorí jedného krásneho dňa úplne nahradia ľudskú drinu.
Ďalšie črty[upraviť]
Medzi známe charakteristiky českého národa patrí aj ich hymna, ktorá vyjadruje ich miernu dezorientovanosť, lebo na jej začiatku vždy plačlivo váhajú nad tým, že nevedia kde majú svoj domov. Pochopiteľné to nie je, lebo predsa sme im my Slováci nejaké to územie vydelili a boli sme aj celkom féroví. Majú ho dosť. To, že sme si naše Tatry nechali pre seba neznamená, že naši bratia spoza rieky Moravy nie sú v nich vítaní. A koniec koncov, oni majú tiež svoje Tatrovky. Našťastie aj hymna sa v ďalších slohách stáva optimistickejšou a Česi vychvaľujú svojho horolezca Boriša, ktorý to „umí po skalinách“.
České náboženstvá[upraviť]
O Čechoch sa vraví, že okrem vysedávania „v hospodách při pivě“ majú radi „paštiku Májku“, gulášek, knedlíky a bravčo-knedlo se zelím. V „hospodách při pivě“ sedia preto, lebo sa radi spolu veľa rozprávajú. Je o nich všeobecne známe to, že keď im hodíte akúkoľvek tému tak toľko o nej nakecajú, že vás čoskoro začne zo všetkého bolieť hlava a tisíckrát oľutujete, že ste si otvorili hubu. Kolik toho kupříkladu nakecají o „takové nesmrtelnosti chrousta... “
Vysedávanie v hospodě (odvodené od slova Hospodin) spôsobilo, že nikdy nestíhali kostol a tak je medzi Čechmi vyššie percento takých, ktorí sú tzv. ateisti a veľa Čechov mužského pohlavia je obéznych. Obézni sú nielen muži, ale aj ich manželky. Staršie ročníky vraj preto často skoro prestáva baviť jebačka. Ak aj baví, tak iba potme po záverečnej.
V Čechách je oproti Slovensku oveľa viacej komunistov, ktorí sa dokázali pod starým názvom zabývať aj v ich parlamente (áno, parlament majú aj v Česku). Na Slovensku sa komunisti vyskytujú v parlamente pod úplne novými názvami a aj farbami. Aj v Česku sú niektorí komunisti prefarbení a podobne ako na Slovensku sú po rokoch niektorí z nich aj mŕtvi.
České smútočné obrady[upraviť]
Oproti Slovákom sa praktizujú Česi aj iný spôsob pohrebov. Česi plačú cestou do cintorína, cestou z cintorína sa očividne radujú. Rozšíril sa tam aj zvyk nevyzdvihnúť si urnu s popolom a nechať pracovníkov krematória, nech si ju vysypú sami. Tomuto sa hovorí „česká vychcanost“ (slov. vychcenosť alebo vyžiadanosť), pretože takto, na rozdiel od sprostých Slovákov, ušetria poplatky za miesto na cintoríne (čes. na krchově).
Prítomná je tu aj tá príslovečná šetrnosť, lebo správa cintorína má zdarma zimný protišmykový posypový materiál a tak sa na pohreboch nestáva, že by sa nosiči truhly len tak z ničoho nič zjebali. Na Slovensku sa zjebe v januári každý piaty pohrebný sprievod, v Česku len každý deviaty. Z februára sme do redakčnej uzávierky štatistky neobdržali.
Ďalšie české rituály[upraviť]
Tajným českým rituálom je opičovávanie. V televízii a rozhlase Česi často hovoria o opičovávaní detí alebo starších ľudí. Keďže ide o tajný rituál, nevieme presne, ako sa to robí. Napohľad to vyzerá, že nerobia nič iné ako Slováci alebo Inuiti, ale keď o tom toľko hovoria, zrejme v tom niečo bude. Možno je to plán na ovládnutie sveta.
České zlaté ručičky[upraviť]
Českou anomáliou je aj to, že keď hrajú karty tak točia hru v smere hodinových ručičiek a nie slovenským štýlom, t.j. „tak ako sa kosí“. Zbytočne tým veci komplikujú.
Česi vedia makať aj manuálne. Majú svoje záhradky, a rôzne iné podobné koníčky, ktoré by mohli mať za úlohu zamestnávať český národ fyzickou prácou. Po pracovnej stránke je ich hlavným exportným artiklom starostlivosť o kolotoče (poutě) a cirkusy, ktorými sa zaoberajú celé ich rodiny a aj ich medvede.
Známa je aj ich „Poldi Ocel“, čo je v podstate obyčajný Nerez. Zo skla je to Bohemia Crystal vyrábaný v Poltári (po rozdelení štátu nám to zatrhli, takže český krištáľ už nemá kto vyrábať). Významným český produktom je aj spomínané pivo, ktorého výrobu vymysleli v českej Plzni, ako aj autá, z ktorých sa teraz vyrába iba škoda, respektíve Škoda, čo je v skutočnosti iba iný Volkswagen, čo je teda škoda, že je tomu tak, že to nie je Tatra.
Česká ofenzívnosť[upraviť]
Česi radi urážajú. Sú schopní uraziť kohokoľvek a čokoľvek. Napr. často urážajú kus cesty, či dokonca tak abstraktné veci ako sú kilometre a míle. Ak začujete výraz „urazil 10 kilmetrů“, určite sa jedná o Čecha. No a niekedy (takmer) idú aj proti vlastnému telu:
- „Řekl jsem si, že je ta správná chvíle. Opřel sme se do toho a snažil se ji sundat na zem. Vona, ta svině se vzpírala, a já si přitom málem urazil loket...“
Do vlaku, lietadla a p. nenosia batožinu (ako to robia slušní ľudia), ale zavadzadlá, ktorými sa potom snažia znepríjemniť cestu ostatným. V situáciách, keď iné národnosti len ticho smútia, že im niekto/niečo chýba, tak Česi bez prestávky "pohrešujú" (čiže potichu hrešia), čo sa najmä nábožensky cítiacich ľudí môže dotknúť.
Český pacifizmus[upraviť]
O Čechoch je známe, že nevedú vojny. Namiesto toho, aby šli do boja, sa len váľajú (tzv. válka). Niektorí lingvisti s touto teóriou nesúhlasia a namietajú, že slovo „válka“ je len ozvenou čias, keď sa vojny viedli váľkami (tzv. dívčí válka). Faktom ale ostáva, že Česi už najmenej 70 rokov vojnu neviedli.
Česká čistotnosť[upraviť]
Česi sú mimoriadne čistotný národ. Dokonca aj v krčmách, kde sa iné národy pobijú, či aspoň pogrcajú, Česi sa vždy navzájom poperú. Toto veľmi oceňujú najmä manželky, ktorým sa chlapi vracajú z piva ako keby vyšli z pračky. Niektoré však žiarlia, ak ich manželia prídu vo vypratých slipoch.
Česká jazyková protichodnosť[upraviť]
Česi majú doly a paradoxne tam fárajú horníci a nie faráři. Ze švestek vypália slivovicu. Majú prvý apríl ale druhý je už duben. Nevedia vysvetliť rozdiel medzi rudou a červenou.
Česká nenávisť ku psom[upraviť]
Česi z nejakého dôvodu cítia potrebu trápiť psov. Držia ich v kokotcích a tam ich opičovávajú.
|
Niektoré české témy | 
|
|---|---|---|
|
Becherovka •
Bitka pri Slavkove •
Jára Cimrman •
Čech •
Čechomor •
Česko •
Václav Havel •
Jožin z bažin •
Václav Klaus •
Morava •
Ostrava •
Parduba •
Petr Novotný •
Praha •
Tornádo v Určiciach •
Ťěžkoslovensko
| ||
| Národy | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|