Burgyňa

Burgyňa
Burgyňa je medzinárodná pochúťka

Burgyňa (nespis. Kŕmna Repa, lat. Beta vulgaris), na rozdiel od jej tety Cukrovej repy je druh repy, ktorá sa nepestuje pre výrobu cukru, ale na kŕmne účely. Burgyňa sa od cukrovej repy odlišuje aj tým, že má na povrchu oranžovú farbu. Ako kŕmna plodina je burgyňa výhodná preto, lebo ju má rád dobytok a svine a aj preto, lebo sa ľahko pestuje s naraz jej z mála býva veľa.

Za „málo“ mať „veľa“ je pre Slovákov veľmi významnou kombináciou nečísel.

Burgyňa Fasza

Burgyňa je významná pre Slovákov aj preto, lebo jej názov má taký cveng, že sám o sebe svedčí o bohatstve Slovenského národa. Je taký „jadrný“ a ráčkovanie pri vyslovovaní pomenovania tejto repy je skôr prednosťou ako hendykepom. Dokonca je tu nádej na popredné umiestnenie na Hviezdoslavovom Kubíne.

Burgyňa nás preslávila aj v zahraničí. Korene jej slávy sa zrejme nachádzajú niekde na vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre (dnes už univerzite vševedeckej). Toto slovo už v časoch socializmu od nás odkukali africkí študenti a preto bolo požičané na pomenovanie jedného ich štátu, ktorý sa dnes volá Burgyňa Fasza. V názve, respektíve priezvisku, tohto štátu je cítiť silný maďarský vplyv. Je to jeden z príkladov toho ako majú v skutočnosti naše národy k sebe blízko a prirodzene, ba priam symbioticky zapadajú. Burgyňa, je teda rastlina, ktorá spája aj to, čo sa dá nespojiteľné. Zaslúži si preto byť v niektorom erbe, respektíve štátnom znaku. Možno aj namiesto (dvoj)krížov.

Burgyňa Fasza sama o sebe je štát ležiaci niekde v Afrike. Iniciatívny miestny prezident, údajne sa volal Malaga Mamvelkypenis či tak nejako, premenoval štát z Hornej Volty (teda mal niečo s elektrikou) na dnešnú Burgyňu Fasza. Dôvod bol údajne jednoduchý. Burgyňu si zamiloval, no aj tak je najmenej pestovanou plodinou v tomto štáte. Proste šlo o sentiment, alebo nostalgiu. Prezident Mamvelkypenis rozhodol že si burgyňu uctí aspoň v názve svojho štátu. Možno sa inšpiroval tým, že jej prišiel na chuť.

Pestovanie burgyne

Burgyňa je tzv. okopanina. Pri bližšom zamyslení sa nad slovom okopanina, prídeme na to, že sa tak nevolá, preto, že treba do nej kopať, ale preto, lebo treba kopať okolo nej. Ak by sa malo kopať priamo do nej, tak by patrila, k plodinám, ktoré voláme „dokopaniny“. Dokopaniny sú plodiny, ktoré sú v súčasnosti prešľachtené a to natoľko, že sa dostávajú do vlád a parlamentov. Dosť bolo politiky!

trápne

Takže počas vegetácie sa burgyňa obkopáva. Ak sa táto činnosť vykonáva zodpovedne, dochádza k tomu, že má okolo seba kyprý priestor, ktorý umožňuje, aby burgyňa veľkou narástla. Potom ako repa dozreje a je obkopávaná zodpovedne, ba až fanaticky, dochádza k jej zberu, ktorý sa odborne nazýva „ťahanie“. Isté zdroje uvádzajú, že rozprávka o tom, ako ťahal dedko repku vlastne nie je rozprávkou, ale odstavcom z učebnice, respektíve skrípt zo spomínanej vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre.