Slovensko
"Máte pekné more..."
"Sme najnezávislejšou krajinou na svete... od nás skutočne nič nezávisí."
- Slovák
"Presťahujte sa na Slovensko, krajinu švédskych daní a mongolských ciest!"
| Slovenská republika Slovenia republic Vlasť malá, zbabraná[1] | |
 |
 |
 | |
| Štátne zrichtovanie | Montážna hala |
| Úradné jazyky | nárečia slovenskô (neoficiálne sa používa aj hutorčina, nitránčina, trochárčina, brátislavčina, goralčina, šariščina a iné) |
| Hlavné a najväčšie mesto | Blava |
| Druhé najmenšie mesto | Košice |
| Členenie | 8 štátov federácie (Bratislava D.C., Trnava wine state, Nitra agro state, Trenčín fashion state, Žilina sheep state, Banská Bystrica gold state, Prešov salt state, Košice steel state) |
| Najvyšší bod | Gerlachovský (Stalinov) štít (2 800 metrov n. m. a stále rastie) |
| Najdlhšia reka | Drin - V krajine Kvádov nad Grannou. Cisár M.Aurélius to povedau... ale Cézar povedal fluvius Vagus 410 km |
| Národná hymna | Nad Tatrou sa blýska |
| Národné motto | Nevadí, že mi zdochla koza, hlavne že Ferovi zdochli dve. |
| Rozloha | 49 035 km² (z toho oxidanty: 48 999 km²) |
| Počet obyvateľov | 5 416 958 (nerátajúc novonarodené rómske a Čenkovej deti/Kukuričné deti, samozrejme) |
| Hustota osídlenia | veľa, jeden na druhom |
| Susedia | Hungária, Česká republika, Poľsko, Aust(ral)ia, Ukrajina |
| Prezident | Zuzana Čaputová „pani prezidentka“ |
| Premiér | Magor Itovič |
| Národní hrdinovia | Vladimír Mečiar „ostrieľaný politik“, Seweryn Gancarczyk „najlepší futbalista“ Iveta Radičová, „prvá žena na čele“ |
| Zakladateľ štátu | Mečiar, Štefánik a Svätopluk... |
| Mena | slovenské euro (SEURO) |
| Hlavná Dedina | Detva |
| Persona non grata | Mikuláš Dzurinda |
| internet tld | .sk |
| HDP | 86 753 mil. $ (najviac v EÚ) |
Slovensko (niektoré zdroje uvádzajú MAROKO pretože tu žijú Maďari, Rómovia a Kokoti alebo aj Slovinsko[2], ale v súčasnosti prevláda názov Bratislava a okolie, niektorí politici uprednostňujú názov Táto Krajina, či Tátokrajina, no mladí na Slovensku jednoducho aj Táto, respektíve „tato daj desať Eurí na pivo...“, ale aj Vlasť malá, zbabraná[1], či Malá kravina v srdci Európy) je stredom vesmíru, galaxie, slnečnej sústavy, sveta a Európskej únie.
Vo svete sa Slovensko označuje skratkou "SVK", ktorá môže byť odvodená od kadečoho, ale vo všeobecnosti sa vzťahuje k charakteru obyvateľov tohoto regiónu. Stano odvedľa povedal, že toto medzinárodné označenie vzniklo na základe výkriku z davu Slovákov utekajúcich na "západ" za vidinou rýchlejšieho zbohatnutia ako sused - "Stojte Vy Kokoti! - Tam Vás tiež nik nechce".
Iní zlomyseľníci poukazujú na isté súvislosti, že Slovensko je republika, ktorá je vo svete známa pod menom Tendristan. Tento názov pri tejto úžasnej, krásnej krajine, matke majestátnych Tatier evokuje na určité skupiny svoju iskru, porovnateľnú k lesku diamantu. Vzniká u nich ochorenie, ktoré sa nazýva zlatá horúčka.
Čisto nestranne treba uznať, že Slovensko je zároveň akási imaginárna postava (nadčlovek), ktorá možno aj nechtiac hrá hlavnú úlohu v slovenskej Necyklopédii. Nech mu to aj Chuck Norris odpustí. Slovensko je preslávené aj ako krajina prírodných cestných retardérov.
História[upraviť]
Slovensko má bohatú a dlhú históriu. Nebolo tomu vždy tak. Niekoľko miliónov rokov na začiatku jeho existencie ešte nevedelo, že existuje. Nevedeli to ani tí a nevedeli to ani oni. Niektoré zmienky sú, že sa tu nachádzalo ešte v období nehôr, prahôr, starohôr, triasu, kriedy, juraja, petra, pavla a aj paleolitu... nevieme síce presne, čo tieto čudné názvy znamenajú, ale znejú veľmi odborne. Nie je celkom isté, či tu vtedy boli priamo Slováci, alebo len Klenovčania, lebo ešte veľa nepísali, iba vyčmudili na steny jaskýň voľajaké zvery. Je teda jasné, že praobyvatelia, ktorí nám okupovali pozemky Slovenska fajčili, ale o tom či boli Slováci nenapísali ku tým zverom ani jednu vetu. Asi boli analfabeti.
Veľmi dávno[upraviť]
Slovensko vzniklo približne 149 rokov P.V.T. (číslo 149 je ozaj vyšľachtené prvočíslo). Pôvodne nemalo žiadnych obyvateľov, čo však Boh na šiesty deň napravil (číslo šesť je druhočíslo). Prvý štát na území Slovenska sa volal Rímska Ríša. Zlé jazyky hovoria, že sa v budúcnosti všetko vráti a bude tu zas Rómska ríša. Vráťme sa do histórie. V Rímskej ríši, na rozsiahlom území Stredozeme, vládli etnickí Starí Slováci. Bolo ich prirodzene mnoho (číslo mnoho je nečíslo... významné). Z významných Starých Slovákov tohto obdobia treba spomenúť mená ako Cézar, Claudius, Špiritus, a Hanibal (plným menom Hanibal Ante Portas).
Neskôr v stredoveku sa Slovensko rozšírilo a zmenilo názov na Veľké Slovensko niekedy v literatúre nepresne nazývané Veľká Morava (počuj dig more) Tu nesmieme obísť mená ako Svätopluk, Pribina, Nitran, Corgoň, Odroň, Živočíšne uhlie a Gazdovská slanina. V tomto období prišli na tieto územia prví mnísi, ktorí sa volali Konštantín a Metóda. Títo sem priniesli písmo, čísla, nečísla, prvočísla, konope a cestou cez Germániu šlohli aj recept na varenie piva, respektíve mláta.
Nasledujúcich zhruba 1000 (číslo 1000 nie je prvočíslo, a nie je to škoda lebo je celé také fádne: samá nula) rokov vládli Starí Slováci rozsiahlemu územiu v konšpirácii aby ušetrili na DPH. Z tohto obdobia treba spomenúť okrem Nikoho aj Atillu, ako aj celú rodinu Arpádovcov, Novákovcov, Starú Blažkovú, ako aj Santu Ištváňa.
Dávno[upraviť]
V r. 1918 P.V.T. (číslo 1918 nie je prvočíslo) Slovensko nezbadalo, že už prvá svetová vojna skončila. Jeho národ bol dosť rozfofrovaný a tak anektoval Česko, Malú Moravu. Rusi akurát odspávali vypitú vodku a tak im cestou šlohli kus podkarpatskej Ukrajiny.
Potom niektoré z týchto novonadobudnutých území Slovensko počas štyridsiatych rokov 20. storočia zapožičalo na prevýchovu svojmu vazalovi tzv. Nemeckej ríši na čele s bábkovou vládou vedenou istým Adolfom Hitlerom / Gitlerom / Schickelgrúberom. Angažoval sa v tom jeden farár a volal sa na seba že „Tisza Jósef“. V mene boha sa vtedy organizovalo vyhladzovanie ľudov: židov a cigáňov. Toto roduverní fašisti velebia a myslia si, že to bolo dobre. Išlo im ale v podstate ako vždy o peniaze. Vďaka tejto aktivite dodnes majú všetci neprajníci Slovákov historicky potvrdený argument, že „Slováci sú nacisti...“. Slovensko sa vďaka nim stalo jednou z mála krajín, kde demokrati v roku 1947 verejne obesili farára a ešte boli zato aj uznávaní.
Zhruba v tomto období, v roku 1918, Slovensko založilo Ťěžkoslovensko a presťahovalo svoje hlavné mesto z Budhapešti do Prahy. V tejto diere neskôr zruční slovenskí stavitelia vybudovali prvé moderné metro na svete. Slovenskí stavitelia v súčasnosti stavajú v Bratislave ešte väčšie metro. Najprv začali od mala. Upozornili na seba svet tým, že jeho prvé úseky a stanice sú také malé, že sa dostali do Guinessovej knihy rekordov. Vmestia sa do ucha ihly. Už na ne preinvestovali a stunelovali štyri pätiny národného starobného dôchodku a načali aj z druhého piliera.
Nedávno[upraviť]
V roku 1993 P.V.T.(1993 je prvočíslo!) Slovensko pokusne udelilo anatonómiu svojej západnej časti a nazvali Česko a Malá Morava. Keďže sa však tento pokus nevydaril (Česi samostatnosť nezvládli), anektovalo v roku 2004 Slovensko tieto časti späť, spolu s ďalšími časťami Európsko-Slovenskej únie. Tým sa tiež príliš nedarilo. Úspechy nedali na seba dlho čakať a toť celkom nedávno slovenské vojská porazili oslobodili spod jarma Líbyu. Ukázalo sa, že sa tým otvorili Európe možnosti na torenty pre sťahovanie národov.
Názov krajiny[upraviť]
Etymológia[upraviť]
Jazykovedúci hľadajú pôvod vzniku slova „Slovensko“ všelikde. Hľadali aj po padlášoch aj povalách, no neskôr začali rozpitvávať slovo samotné. Či sa to niekomu páči a či nie, prapôvod slova slovensko je na pomedzí anglických slov: „slave“=„otrok“, v kombinácii so „slow“=„pomalý“. Slováci ako národ teda podľa anglofilných stvoriteľov zbytku sveta vznikli ako jedna z vetiev otrokov, ktorí boli pomalí.
Pomenovanie má určite svoje opodstatnenie a napriek pocitom nemá nijaký hanlivý podtón. Byť otrokom a ešte byť aj rýchlym znamená istú rýchlu smrť. Podľa dlhodobejších skúmaní sa potvrdilo, že slovenský národ sa vždy niekto snažil zotročovať a Slováci to štandardne rešpektujú, vedia sa podriadiť, ale vždy vo svojom charakteristickom tempe. Aj z ďaleka aj z blízka to budí pocit, že si idú svojou cestou a otrokárov majú viac-menej v riti. Slováci sú pobožní a spoliehajú sa na mlyny.
| “ | Božie mlyny melú pomaly, ale isto... | ” |
—Boh | ||
Dejiny[upraviť]
Slovensko bolo počas svojej histórie známe pod rôznymi menami. V začiatku to boli skôr pseudonymy. Najprv Samova ríša, potom Svätopluk to zamlžoval tiež, neskôr v stredoveku to bola Rakúsko-Uhorková monarchia s bábkovou vládou rodu Hamburgerovcov.
Do roku 1918 mala Slovenská ríša názov Slovensko-Slovensko a odvtedy do roku 1993 Slovenskočesko. Vtedy moravskí Česi v pomlčkovej vojne bojovali o názov Slovensko-Česko, čo sa im však nepodarilo presadiť. Dnes sa podkarpatská maďarská autonómna oblasť (nazývaná tiež maďarské okolie) snaží priradiť karpatské chrbáty k ich autonómnej dyňo-kukuričnej oblasti, ale náš národný buditeľ Ján Krízoston Slopta im to nedovolí. A neviem, na čo by im bolo pripojenie k tomu ich Maďarsku - lebo to je jeden morálne-politicky-ekonomicky zbankrotovaný štát si môžete domyslieť.
O niekoľko rokov sa Slovensko premenuje na Slovácko. Bude to po vymretí politickej chamrade a zmene systému z národne orientovaného okrádania na internetový. Maďarským okolím Slovákov už nikto nebude zastrašovať. Tento problém sa vyrieši. Súčasný parlament nahradia sociálne siete podobné Fejsbúku. Aj voliť sa bude „lajkami“.
Národné zvyky[upraviť]
- Bližšie informácie v hlavnom článku: Slovenské zvyky
Obyvatelia Slovenska patria k najrôznejším bytostiam, druhom, rasám i národom. Ich zvyky sú jedinečné a odlišné v každom regióne. Napr. zatiaľ čo na severnom Slovensku miestni v krčme najčastejšie vytiahnu pri potýčkach sekeru, či motorovú pílu, v Dunajskej Strede sa náhodný návštevník na podobnú zhovievavosť nemôže nikdy spoľahnúť. Tam sa používajú automatické zbrane a celá „potýčka“ sa nakoniec zdokumentuje pre archív SiS.
Slovenská spoločnosť je veľmi xenofóbna, ako povedala sociologička, ale nechce byť menovaná.
Ďalším pekným zvykom Slovákov je pri každej možnej príležitosti sa ožrať do nepríčetnosti. Tento zvyk sa prechováva už od čias Veľkej Moravy kedy k nám prišli bratia svätí a doniesli okrem písma a reči aj nekonečnú kocovinu (spisovne označovanú aj ako "pľušťanie" alebo "opica").
Pozoruhodnosti[upraviť]
Prvá vec, ktorá turistu na Slovensku upúta, sú bilbordy. Až potom si všimne, že nielenže sú tu, ale je ich viac, než v ktorejkoľvek inej krajine na svete a sú väčšie, vyššie a lepšie osvetlené. Miestne samosprávy postupne odstraňujú stromy, historické barabizne a ďalšie pičoviny zacláňajúce výhľad na bilbordy a odpútavajúce od nich pozornosť. Z tohoto dôvodu a práve preto sa Slovensko okrem iného označuje aj ako "krajina bilboardov".
Jednou zo základných pozoruhodností Slovenska je nekompletná (inak povedané "nedorobená") infraštruktúra (a jej postupná, ale cieľavedomá dekompletizácia). Tento stav nekompletnosti sa umelo udržiava hlavne preto, lebo po kompletizácii hrozí rozvoj východných častí okolia BA a následný úbytok najlacnejšej pracovnej sily v EU.
Geografia[upraviť]
Slovensko sa rozprestiera v strede Európy. Keby to v počiatkoch jeho vzniku niekto nemenovaný nedojebal mal tento štát tvar srdca, no žiaľ je to už v riti, tak aspoň poloha Slovenska má tú orientáciu, ktorá má byť. A tak len vďaka bande šlendriánov nie je Slovensko v srdci Európy.
Poloha[upraviť]
Slovensko je nasledovne ohraničené:
- zľava (tzv. závad): tam je na počudovanie údajne pravicovo orientovaný blok štátov na čele s bývalou slovenskou kolóniou, ktorá sa nazýva „Česko“, za ktorou sa skrývajú nemecky a ináč hovoriace územia kontinentu. Hranica s Čechmi má 250 km.
- zhora (tzv. sveter): z hora sa za rôzne kopcové útvary ukrývajú poľskí pašeráci bryndze, oštiepkov, koní a vodky. Územia ich krajiny sú roztiahnuté až k moru, v ktorom sa nedá kúpať, lebo je zajebané všelijakým svinstvom a aj studená voda je v ňom. Hranica s Poliakmi má 541 km.
- sprava (tzv. vyhoď): z tejto strany nás pred Rusmi chránia ukrajinské hranice. Cez ňu nám Rusko nám posiela ropu, vodku, lacné cigarety, mafiu a železnú rudu. Od nás sa cez tieto hranice na východ posielajú kradnuté autá, sem tam tam pošleme niektorého z premiérov, či prezidentov, no oni sa vždy vrátia... samozrejme, že nie tie autá. Slovensko vďaka tejto hranici funguje smerom k Európskej únii ako hrdlo presýpacích hodín, cez ktoré by mohol do regiónov prúdiť biznis. Z neznámych dôvodov Rusi preferujú Slovensko pred Maďarskom, no zatiaľ o tom, že tento biznis by mohol fungovať vie iba organizovaný zločin a vláda sa tvári, že ona nič... Hranica s Ukrajinou má 98 km.
- zdola (tzv. juj): zospodu na Slovensko pozerajú Maďari a netienia im v tom nijaké väčšie kopce. A tak Maďari vidia priamo a neskryte do slovenskej diery a vôbec nie ticho závidia to hovno, ktoré v nej Slováci majú. S Maďarmi a Rakúšanmi susedíme na dlžke 750 km.
Sídla a rozmery[upraviť]
Po rozdelení Ťěžkoslovenska na dva útvary sa v roku 1996 Slovensko rozkúskovalo na deväť minisuperštátov nasledovne:
| Superštát | Oficiálny názov | Medinárodná skratka | Správne sídlo |
|---|---|---|---|
| Pažravá pri Bryndziaroch | Gold State | BB | Banská Bystrica |
| Pažravá na Dunaji | Bratislava D.C. | BLA | Bratislava |
| Bazmekistan | Steel State | KE | Košice |
| Trogáristan | Agro State | NR | Nitra |
| Koňare | Salt State | PO | Prešov |
| Čákovo | Fashion State | TN | Trenčín |
| Andělé | Wine State | TT | Trnava |
| Hejszlovákia | Sheep State | ZA | Žilina |
| Pravé Slovensko | Vivat Slovakia | SVK | Keresztúr |
Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia. Nachádza sa v ňom 2 891 samostatných obcí. Z toho je jedna Bratislava, jedna Žilina, jedny Košice a 135 ďalších miest vrátane Prešova, Banskej Bystrice a iných podobných dier. V mestách Slovenska cez víkend žije asi 60 percent obyvateľov. Približne 10 percent obyvateľov Slovenska žije, pracuje a zachraňuje svetové ekonomické zriadenie v cudzine a krajinách po celom svete a tak. Okrem tradičných pracovných síl sa zo Slovenska do zahraničia úspešne exportujú aj slovenské kurvy. Aj na Slovensko sa nejaké kurvy a mafie importujú. Svoje okupačné zóny majú Slováci všade, no hlavne v Česku, Írsku, Anglicku, no sú náznaky, že by mohli začať osídľovať aj iné krajiny.
Najsevernejšou dedinou Slovenska je Oravská Polhora, najjužnejšou dedinou sú Patince. Jazykovedci tvrdia, že občania z týchto dedín sú od seba tááák veľmo ďaleko, že sa už nedokážu medzi sebou dovravieť. Najzápadnejšou slovenskou dedinou je vraj Záhorská Ves a najvýchodnejšou je Nová Sedlica. Ani ľudovia z týchto dvoch od seba 430 kilometrov vzdialených dedín sa podľa jazykovedcov medzi sebou nedohovoria. Tieto skutočnosti názorne ilustrujú aká rozľahlá je slovenská hlina a jej krajina.
Ak by ste si na Slovensku chceli čo najvyššie zašplhať začnite v Strede nad Bodrogom z hladiny rieky Bodrog (je to 94 m na morom vysoko) a vylezte na Gerlachovský štít (ten má výšku 2654 m na morom). Absolvujete rozdiel výšok, ktorý je iba 2,5 kilometra. Rýchlosť chôdze priemerného človeka je 5 km/hod, takže zhruba za polhodinku to máte zmáknuté.
Na Slovensku je bez akejkoľvek diskusie stred Európy. Je to práve v kostole v Kremnických Baniach. Zo Slovenska je k najbližšiemu moru iba na skok: 361 km do Rijeky v Chorvátsku. Chorváti to sú tí, čo nepoznajú dvojhlásky „ia“, „ie“, „iu“ a ani „ô“ a preto „rieku“ volajú neefektívne „rijeka“.
Členenie Slovenska[upraviť]
Územnosprávne členenie Slovenska je v skutočnosti značne variabilné. Vychádza aj z myslenia obyvateľov jednotlivých regiónov. Hovorí sa, že koľko krajov, toľko verzií, mravov a interpretácií.
Na severe Slovenska si všetci myslia, že dolu sú samí „skurvení Maďari“. V Bratislave si myslia, že Slovensko je na území ich mestečka, zvyšok sú „sedláci“ a čím ďalej na východ je to samý „srdcom bazmeg“, ktorý by sa mal pre Prešporákom posrať, lebo Prešporák mu dáva robotu. Čo na tom, že „Prešporákov“ dedo chodí v 1. novembra na východ republiky sviečky páliť.
Rozpor medzi myslením Bratislavského a Severoslovenského regiónu pravdepodobne vznikol z toho, že Bratislava by mala byť vzhľadom na zakrivenie zemegule bližšie k Slnku a sever Slovenska je bližšie k Slnku, lebo sú tam hory. Filozofia všetkého teda vyplýva z pohanského pravidla, že „Kde je Slnko, tam je Boh a kde je Boh, tam je pravda“. Zabúda sa pritom, na najmodernejšie pravidlo, že „pravda je tam, kde sú peniaze“. Ani ovčan s tým nižšie postaveným IQ nemusí podľa tohto najnovšieho pravidla dlho pravdu hľadať.
Podľa prognostického ústavu sa do budúcnosti plánuje deľba územia podľa majoritných vlastníkov: bankových domov, cirkví, developerov, finančných skupín a iných podobných syndikátov. Rozpredávanie cez rôzne hypotékarne a dlhové systémy, a aj dary a milodary usporiada deľbu správu súčasných oficiálnych správ majetkov. Z rúk dlžníkov, ktorí si myslia, že niečo vlastnia sa takto všetko dostane podobne ako firmy pod koloniálnu správu nadnárodných korporácií, ktoré najprv budú sídliť možno aj v Paštekárni, alebo vo Vatikáne, no neskôr vysvitne, že ani tam celkom nie. A ani politici a politické strany už nebudú potrebné. Vlastne už ani dnes potrebné nie sú. Akurát ovčania Slovenska to ešte nevedia.
Obyvateľstvo[upraviť]
Zatiaľ na Slovensku prevládajú ľudovia, ale na ich úkor sa šíry nový invázny druh pásovec obyčajný s podruhmi pásovec obyčajný folksvágenový, pásovec obyčaný kiový a pásaovec obyčajný pežotový. Reálne na Slovensku býva najviac ľudov v katolícky orientovaných oblastiach: Koňare, Bazmekistan a Trogárovce. Z miest je v betónových králikárniach najviac osadených ľudov v Bratislave, Košiciach a Prešove.
Košice a Bratislava (v podstate západná časť Košíc) sú okrem Tatier mestá, ktorých územia sú najviac rozťahané po Slovensku a rozťahujú sa ďalej podobne ako „sopeľ po rukáve“. Tatry sa zrejme viacej rozťahovať nebudú, niektoré indície naznačujú, že si ich územia neskôr rozdelia Bratislavčania a Košičania a iné hlavne azbukou píšuce krajiny. O rast populácie sa stará na Slovensku obyvateľstvo územia Spiša, Oravy, Košického vidieka a Zemplína.
Národnosti a jazyky na Slovensku[upraviť]
Na Slovensku nájdete ľudov mnohých národností, ktorí ma všelijaký materinský jazyk. Je to zrejme preto, lebo Slovensko vzhľadom na svoju polohu je križovatkou, kde si rád šuchol pocestný, či unavený a nadržaný vojak. Samozrejme aj nejakí Tatári tu zostali. Aj to je pravda, že ich málo (nečíslo) nebude. Najväčšiu časť obyvateľstva tvoria deti Borisza Kollára.
Upozornenie: Táto tabuľka je absolútne blízko pravde. Je to preto, lebo tieto čísla sú samé od seba srandovné. Bez pravdivosti by to tak nebolo a škoda by ich bolo preto zhovadiť.
| Národnosť | Počet ľudov | Majú ju ako materinský jazyk |
Percento obyvateľov |
|---|---|---|---|
| Slovenská | 4 614 854 | 4 512 217 | 85,8 % |
| Maďarská | 520 528 | 572 929 | 9,5 % |
| Rómska* | 89 920 | 99 448 | 1,8 % |
| Rusínska | 24 201 | 54 907 | 0,4 % |
| Ukrajinská | 10 814 | 7 879 | 0,2 % |
| Česká | 44 620 | 48 201 | 0,8 % |
| Nemecká | 5 405 | 6 343 | 0,1 % |
| Poľská | 2 602 | 2 731 | |
| Chorvátska | 890 | 988 | |
| Srbská | 434 | 411 | |
| Ruská | 1 590 | ||
| Židovská | 218 | ||
| Ostatné/ nezistené** | 63 379 | 7 345/ 66 056 |
*neoficiálne 5,6 %, lebo hlavne veľa cigáňov o sebe hovorí, že sú Maďari **túto malú, ale o to vplyvnejšiu skupinu tvoria Ilumináti, Zajordánci, Romulania, Jedi a albánska mafia
Ako teda vidíme, najrozšírenejším jazykom je slovenčina. Pôvodne šlo o jazyk bohatý a ľubozvučný, mladá generácia však používa už len desať slovenských slov: super, pohoda, haluz, ROFL, O.K., K+, RIP, looser, socka a kokso. Maďarčina používa 2000 slovenských slov, takže aj v tomto sú Maďari lepší. (Staršia generácia používa 2000 odvodenín od slova jebať, čím Maďarov takmer dobieha a so slovami riť, kokot a sranie ich až predbieha, treba však povedať, že ide o generáciu vymierajúcu.)
Náboženstvo[upraviť]
Ak sa Slováci venujú nejakému náboženstvu, tak je to zväčša nejaká kresťanská viera. Náboženstvo samé o sebe nie je zlé a je asi aj dôležité. Zaujímavé je, že spravidla každý každého za jeho opačné vyznanie prinajmenšom zaznáva a čím viac verí, tým viac aj nenávidí.
Slováci si žiaľ na svete vybudovali povesť zlodejov. Pri takejto krádeži sa každý Slovák poteší vždy dvakrát: keď sa mu podarí niečo ukradnúť,a keď po dlhej dobe príde na to,načo mu vôbec ukradnutá vec poslúži.Vo všeobecnosti sa o nich hovorí, že nemajú až taký zlý pocit z klamania, ohovárania, pretvárky a používania cudzích vecí. Vyzerá to tak, že ich vrodená pokora im vraví, že v kostoloch sa po všetkom treba vyspovedať, uľaviť si, odpustiť a bude dobre. Náboženstvo teda funguje ako barlička na zlé svedomia ľudov. Na Slovensku to teda s náboženstvom a chodením do kostola vychádza asi približne zhruba takto:
- Katolíci - 68,9 %
- Bez vyznania - 13%
- Evanjelici - 6,9%
- Gréckokatolíci - 4,1%
- Reformovaní - 2,0%
- Pravoslávni - 0,9%
- Satanisti a tí druhí (nie spolu) - zvyšok...
Politický systém[upraviť]
Parlament[upraviť]
Dane ovčanov slovenskej republiky sú rozdeľované v systéme, ktorý sa oficiálne nazýva „parlamentná demokracia“. Znamená to zhruba asi toľko, že zákony, podľa ktorých sa s majetkom Slovenska narába sú schvaľované cca 150 poslancami v Národnej zrade Slovenskej republiky.
Pri troche šťastia sa za voľby do tejto inštitúcie vyhodia peniaze iba raz za štyri roky. Počas týchto volieb sú občania považovaní za voličov a asi sú viaccenní, lebo politici sa im vtedy venujú a na oko pchajú do zadkov. Teda nie doslovne, iba im rozdávajú darčeky a varia párky a guľáš. Do týchto akcií sa pridávajú aj rôzni umelci, ktorí na jednej strane nahovárajú ľudov a na druhej vravia: „Šak nič, ta to iba toten biznis...“. Inými slovami umelci sú ľudia od ktorých si politici kupujú názor a oni požívajú svoje telo a ústa na to, aby presvedčili, oklamali bežných ľudí.
Umelci s celebrity sú preto tolerovanými a vysoko rešpektovanými prostitútkami. Táto prostitúcia je využívaná aj v reklame a je teda veľmi výnosný artikel. To, čo povie takáto prostitútka má vyššiu hodnotu ako pravda. Tento systém je to podobný ako reklama na bežné výrobky, ako sú mydlá, pseudobanky, telekomunikácie, prach na pranie, či dámske vložky (podpičníky): čím viac peňazí sa na politickú propagandu investuje tým sa vraj viac politikov zvolí a teda tí sú aj lepšie predajní... nie sú náhodou aj politici štetkami?
Vláda[upraviť]
Po voľbách si najšpičkovejší poslanci väčšinových strán v rámci kamarátkšeftu rozdelia korytá, ktoré sa nazývajú ministerstvá. Ministerstvá tvoria syndikát na pranie daní, ktoré sa vybrali od ovčanov. Toto združenie sa oficiálne nazýva „vláda“. Podľa toho, koľko ich je zvolených, vyvolených a ako sa oni dohodnú je aj počet ministerstiev a na čele je istý koordinátor, ktorý sa volá že „premiér“. Premiér je jediný z týchto užitočných pilierov Slovenska, pri ktorom nikto nevie, čo a koho má vlastne na starosti. Niekto vraví, že premiér má na starosti všetko a ostatní že vraj ministri sa tvária, že sú tam v tej vláde na školstvo, súdy, zahraničie, policajtov (internisti) poľnohospodárstvo, zdravotníctvo a iné „rezorty“.
V podstate sú tam títo ministri akože „na hovno“. Toto „hovno“ nie je o vulgarizmoch a fekáliách. Je to o tom, že vždy keď nastúpi nová vláda má reči, že im predošlá vláda nechala všetko doslova „v sračkách“ a tak oni chúdence to musia dať do poriadku. Niet sa preto čo čudovať, že si za to nechajú patrične platiť. Platení sú nielen ministri ale aj stovky iných tajomníkov a poradcov a podobných iných, ktorí potom nechajú „v sračkách“ štát pre nasledujúcu vládu.
Prezident[upraviť]
Slovensko má veľa peňazí v kase. Môže si preto dovoliť ešte jedného „staršieho uja“, ktorý sa ináč volá, že „prezident“. Prezidenta Slováci volia inokedy ako členov parlamentu. Vďaka tejto skutočnosti sa často stáva, že je postihnutý inou politickou príslušnosťou ako vláda. Niekde už ani jeho strana neexistuje a on ešte áno. Počas volieb prezidenta bývajú totiž Slováci patrične nasratí na politickú stranu, ktorá práve vládne.
Prezident je všeobecne považovaný za zbytočného, lebo vraj nemá právomoci. Napriek tomu, že je prezident zbytočný si Slovensko za jeho existenciu slušne pripláca. Asi je to preto, lebo aj USA má prezidenta a či je Slovensko horšie ako USA? Zato také USB...
Štátne symboly[upraviť]
| Vlajka | Štátny znak |
|---|---|
|
|
Medzi absolútne novinky v slovenských štátnych symboloch patrí, že sa heraldici rozhodli zmeniť tri kopce pod dvojkrížom na zelené. Bolo to po tom ako sa predseda heraldického posedenia vyjadril:
- „Ta, kto to kedy videl: modré kopce!!!“
Červená obloha okolo dvojkríža zostáva vraj preto, lebo:
- „sa tam viacej hodí...“.
Ďalej sa dohodlo, že sa občas dovolí mať okolo slovenského štátneho znaku tie hviezdy, ktoré má Európska únia, ale len pod podmienkou, že:
- „nesmú byť až tak veľmo silno žlté, lebo žltá farba podľa slovenských vedcov a oftalmológov veľmo silno ťahá oči...“.
Štátny znak podľa heraldických analýz teda symbolizuje cieľ snaženia predstaviteľov štátnej moci. Znázorňuje mohylu trojitej hrobky. Hroby sú tri, lebo predstavujú tri základné kraje Slovenska (zľava doprava): západoslovenský, stredoslovenský a posledný východoslovenský. Z úsporných dôvodov iba do stredného Slovenska je zapichnutý kríž, ktorý je dvojkrížom pre viacero dôvodov. Prvým dôležitým dôvodom je, že jednoduchý kríž je už okukaný. Hromadne sa používa na cintorínoch, popri cestách, v poslednej dobe už pri každej ostrejšej zákrute dopravných tepien slovenskej ekonomiky. Druhým nezanedbateľným dôvodom, prečo ide o dvojkríž je to, že dvojitý kríž je inováciou na ktorú sa bez hlbokých analýz dá prísť na spôsob ako ukrižovať nielen ľuda, ale aj štvornohé tvory, akými sú tie rôzne svine, hyeny, hovädá, či ďalší konkurenti, ktorí by sa chceli nabaľovať na úkor bežných podnikavcov.
Gastronómia[upraviť]
Ak má niečo skutočne silný celosvetový význam tak, je to slovenská kuchyňa. Od slovenských špecialistov sa vždy učil celý svet a aj vesmír. Ani sám Krištof Kolumbus pôvodne nevedel, že kromple doviezol do Európy vlastne preto aby Slováci mohli vymyslieť haruľu a bryndzové halušky. Ani Maďari by bez Slovákov nevedeli, že načo sú v guľáši kromple a paprika. No je pravda, že Slováci zase nevedeli, že vedia variť držkový perkelt (držkový perkelt je aj to, čo niekedy vznikne po polnoci na poriadnej slovenskej dedinskej zábave).
Slováci sedeli aj pri zrode kukuričnej kaše a boli iba véééľmi tesne vedľa, a mohli byť tými, čo vymysleli popkorn. Keby to vtedy vyšlo, nepísal by sa s s „c“, teda „popcorn“, ale ako sa patrí s „k“, t.j. „popkorn“. Poliaci od Slovákov odkukali bryndzu, korbáčiky a oštiepky a Maďari sa vrhli na pravé košické Tokajské víno a Košický poklad.
Medzi ďalšie známe výrobky patria spišské párky. Tie vnikli tak, že počas vlády komunistov v mäsokombináte (t.j. jatke) v Spiškej Novej Vsi chceli vyrábať viedenské párky. Zohnali potrebné suroviny, ale nemohli ich predávať pod menom „viedenské“ a tak ich predávali pod meno Spišské párky.
Podobne vznikali aj ďalšie miestne špeciality. Akurát Kofola sa nedala podobne ako Coca Cola (správne: Koka Kola) vyrábať z koky a kolových orechov, ktorých kríkom sa na území Československa akosi nedarilo. Nakoniec sa vyrobila iba z výťažkov z výroby lekárskeho kofeínu. V podstate Karel Foltýn mal celkom iné pohnútky ako nejaký americký lekárnik, ktorý vymyslel iba niečo na vyladenie srania.
Na Slovensku sa zrodila aj Borovička, Rožovka, no ani slovenská Hruškovica, či Slivovica nie sú na zahodenie. Slováci sa čo to podučili od mníchov a vedia variť nejaké pivo. Medzi najznámejšie slovenské pekárenské výrobky patrí Dubčekov rožok.
Zo zoznamu je jasné, že sa na Slovensku dá aj najesť a aj napiť.
Príroda[upraviť]
Slovensko sa vyznačuje veľkým prírodným bohatstvom. V jeho hlbokých džungliach nachádzajú útočisko mnohé inde ohrozené rastlinné a živočíšne druhy, z ktorých treba spomenúť najmä gorily a SaSanky. Na Slovensku sú tieto inde ohrozené druhy úplne bežné. Okrem toho tu žijú aj divé voly a ich voliči.
Pomerne hojné sú na Slovensku aj bobry, ktoré prežívajú najmä v populácii starších Sloveniek a Rómiek každého veku. Premnoženie bobrov spôsobuje veľký úbytok stromov.
Z najrozšírenejších domácich zvierat treba spomenúť medveďa, vlka, myš domovú, potkana a muchu. V okolí Komárna sa uchytil farmový chov komárov. Na Slovensku sa vyskytuje aj viacero politických strán. Niektoré druhy zvierat a hmyzu sú premnožené, no deratizácia a dezinsekcia je na Slovensku ešte len v plienkach.
Z rastlín je hojne rozšírený iskerník prudký, vlčí mak, dievčie hrozno, pýr a púpava. Medzi ľudovo obľúbené rastliny patria duté vŕby. Predbehli aj lampárne. Na tatranských skalách rastie aj jeden kvet, ktorý sa volá plesnivec.
Ekonomika[upraviť]
Obchod a priemysel[upraviť]
"Slovensko je špecifický trh."
Slovensko sa dá bez akýchkoľvek rozpakov označiť za hospodársky zázrak v srdci sveta. Vo všeobecnosti sa hodnotí ako Singapúr európskych ekonomík, či Tatranskýá tiger cica. Dôkazom tohto je aj to, že v centrách miest sa nachádza veľa super hypermarketov, kde svoj špičkový tovar ponúkajú obchodníci, ktorí majú typické singapúrske črty. Tovar týchto obchodníkov je napriek dlhej ceste a logistickým problémom silne konkurencieschopný čomukoľvek, čo sa vyrába v európskych štátoch. Európski výrobcovia a ich manažéri pod tlakom tejto konkurencie upadajú a krachujú.
Slovo „čomukoľvek“ je ale zavádzajúce. Na Slovensku sú roztrúsené manufaktúry, v ktorých sa pod ázijským manažmentom a trstenicami vyrába tovar a vyplatí sa to aj tak. Podľa odhadov nemenovaných ekonomických expertov konkurencieschopnosť slovenskej pracovnej sily je taká veľká, že pre ázijský trh pracuje skoro 25% slovenskej pracujúcej populácie a ďalšie percentá platia za ich tovar. Väčšina tohto priemyslu nejako súvisí s montovaním áut. Slováci sú v tom natoľko dobrí, že sa neoplatí tu mrhať prostriedkami na čokoľvek iné, napríklad na nejaký vývoj tých áut. To nechávame na lacnejšie krajiny.
Slovensko predstavuje v rámci Európy špecifický trh, čo znamená že Slováci sú ochotní pri relatívne najmenších platoch platiť relatívne najvyššie ceny a uspokoja sa s najnižšou kvalitou. Po Česky sa tomu hovorí, že Slováci jsou blbci.
Poľnohospodárstvo[upraviť]
Na začiatku 20. storočia zamestnávalo slovenské poľnohospodárstvo 60% obyvateľov krajiny. Dnes sedliači asi 4,9% zamestnaných. Pestuje sa hlavne obilie, ale výhodnými plodinami sú olejniny ako je slnečnica a repka, ktoré sú vďaka dotáciám využívané na výrobu bionafty. Touto cestou je teda štátom dotovaný automobilový priemysel a doprava. Krumple sa prestávajú pestovať, lebo ich aj tak skôr ako na ne príde rad vyberú cigáni. Obľúbenou hospodárskou plodinou Slovákov je hrach.
V živočíšnej výrobe sa tvrdo pracuje na vybití všetkého živého. Zolotechnikom naskakuje husia koža, že či po kozách, ovciach, kravách a sviniach nepríde rad aj na nich. Našťastie sa začína dariť medveďom, koňom, pštrosom a objavujú sa aj prvé pytóny a pumy. Niekedy sa v médiach dosť pretriasajú rôzne somáre, voly a aj idioti, teda živočíchy, ktoré majú silné ľudské povahové črty.
Šport[upraviť]
Slovensko sa nachádza v miernom podnebí a tak si Slováci myslia, že majú na všetky športy. Nezáleží im veľmi na tom, či na ne treba ľad, alebo horúce Slnko. Slováci si radi zahrajú aj futbal, ľadový hokej, tenis, hádzanú, skákanú, basketbal, vodný slalom, zemný slalom, žatva, lyžovanie, cyklistiku, riťolezectvo, bunjijumping, golf, nórbal, florbal, majú aj jedno Čúňovo, kde sa dá člnkovať.
Hokej[upraviť]
Hokej je národným športom Slovenska, Kanady, Laponska, Rusov, Fínska... Za jeho kolísku sa všeobecne považuje Štrbské Pleso, kde sa v roku 1925 uskutočnili Majstrovstvá Európy. Prvý medzinárodný zápas odohralo Slovensko na ZOH 1891 v Bukurešti proti Rovníkovej Guinei. V súčasnosti už hrá hokej presne 128 ľudí. Slovensko vyhralo Majstrovstvá sveta v roku 2002 P.V.T., keď triumfovalo v pamätnom finále nad Rusmi. Čo nemožno vysvetliť ináč než tým, že reprezentácie súperov boli opité našimi fanúšikmi. Podľa štatisticko vedného ústavu SAV by malo Slovensko ďalšie Majstrovstvá vyhrať v roku 2021 P.V.T..
O hokej sa na Slovensku významne stará Slovnaft. Najslávnejší hokejoví reprezentanti Slovenska: Pavol Országh Hviezdoslav, Ežo Hartman, Gábor Vlk, Marián Hossanna Hossanna, George Cherokee a Peter Šťastný, František Krištof Veselý. Medzi najúspešnejších reprezentačných trénerov patria Jozef Golonka a Erik Assimakopulos, prípadne Ďuro Mokrý...
Futbal[upraviť]
Aj keď Slováci v tomto športe dieru nikdy do sveta neurobili, medzi najobľúbenejšie športy na Slovensku patrí aj futbal. V poslednej dobe vďaka Corgoň lige dosahuje slovenský klubový, ale aj reprezentačný futbal veľké úspechy. Slovenské tradičné tímy, ako MFK Dubnica, MŠK Žilina, či FC Zlaté Moravce pravidelne bojujú o popredné umiestnenia v európskych pohárových súťažiach.
Slovenská futbalová reprezentácia pravidelne hráva na významných turnajoch, ako sú majstrovstvá sveta, či Európy. Párkrát si futbalisti museli zahrať na jednu bránku, lebo chalani mali iba dve školské tašky. Za najlepšieho slovenského futbalistu tisícročia bol vyhlásený jeden poliak menom Seweryn Gancarczyk. Aj táto sláva trvala iba povestné tri dni.
Motorizmus[upraviť]
Motorizmus nie je na Slovensku až takým populárnym športom. Obľúbené sú disciplíny, pri ktorých niektorí sa verejní a verejne ochraňovaní činitelia pretekajú s koľkými promile alkoholu v krvi dokážu jazdiť. Keď ich pritom nechytia novinári pretek sa neráta.
Na Slovensku je populárny motošport aj tzv: cestný slalom. Venuje sa mu stále čoraz viac obyvateľov, čo teší aj slovenskú vládu, ktorá preto opravu výtlkov a dier na cestách úmyselne nedotuje. Diery sa údajne podľa oficiálneho vyjadrenia hodia do globálneho architektonického zámeru Ministerstva výstavby.
Slováci sú na dierach odchovaní a preto sa sem tam ide nejaký nadšenec zo Slovenska otĺcť na preteky Paríž-Dakar. Je to jedno také motoristické Relly, ktoré sa raz do roka koná v Južnej Amerike.
Turizmus[upraviť]
Slovensko je pre cudzincov lákavé pre prírodné krásy. Má pre cudzincov pekné hory, lesy, jazerá, dokonale schátrané kultúrne pamiatky, kúpele, ochotných taxikárov a lacné kurvy. Najviac návštevníkov na Slovensko dochádza z Česka (30%), Poľska (15%) a to tu z celkového počtu 25% spácha samovraždu. Za lacný peniaz sa sem chodia ožrať aj nemeckí penzisti, všelijakí trógeri z Rakúska, Íri, či iná podobná cháska z Britských ostrovov.
Hrach na stenu hádzanie[upraviť]
Po úrodných rokoch, t.j. keď sa veľa zlého urodí je obľúbenou disciplínou Slovákov šport, ktorý sa nazýva „hrach na stenu hádzanie“. Tento šport je podobne ako anglický kriket, či americký futbal svetu neznámy, ale napriek tomu veľmi obľúbený a populárny a veľa sa o ňom píše v médiách. Slováci sú kvôli nemu schopní vypochodovať aj do ulíc a pre niekoho vykrikovať zbytočnosti. Za posledné peniaze si kúpia vajcia a hádžu ich potom všelikade. Z tohto športu potom bohatnú médiá, polícia a hydinársky priemysel. Vďaka ním sa môžu konať štátne tendre na vodné delá, výzbroje ťažkoodencov a slzné a iné plyny.
Hrach na stenu hádzanie je šport, ktorý je úspešne praktizovaný aj na slovenských úradoch..
Chuck[upraviť]
Slovensko ešte nikdy nenavštívil Chuck Norris, to je jediný unikát, ktorý Slovensko ešte nemá, ale v Trenčíne žije jeho brat. Volá sa Matúš Chuck Trenčiansky, pán Váhu a Tatier. Slovensko však zato navštívilo Chucka Norrisa, a postavilo mu aj most v Devínskej Novej Vsi.
Heslá na každý deň[upraviť]
- Mali ste dnes mizerný deň? Vedzte, že zajtra môže byť ešte horší! (heslo Ficovej vlády)
- Bolo vám za Fica zle? Verte, že môže byť ešte horšie. (heslo Radičovej vlády)
- Anciáša, ten Fico neprestane! (reakcia na Mečiarove drísty, aj keď už nie je vo vláde)
- Tak nám Miki pomáhaj! (bežný povzdych počas vlády Fica)
- Doriti! (reakcia voličov po výhre Fica vo voľbách)
- To je ono! (reakcia ľudí na Slotove argumenty na Csákyho)
- To je onô! (čoraz častejšie reakcia ľudí na politiku - panské huncútstvo)
Referencie[upraviť]
Mrkni svojimi veľaváženými očami aj[upraviť]
| Necyklopedické štáty | |
|---|---|
|
|
Absurdistan •
Tieto sú vraj naozaj: |
_svg.png){kind=small}
.png){kind=small}
.png){kind=small}
.svg){kind=small}
| ||
|
Banskobystrický kraj: |
Bratislavský kraj: |
|
|
Košický kraj: |
Nitriansky kraj: | |
|
Prešovský kraj: |
Trenčiansky kraj: | |
|
Trnavský kraj: |
Žilinský kraj: | |
| Slovenské legendy: Canada, Corgoň, Horná Dolná, Kerestúr, Kocúrkovo, Letapičinovce | ||