Veverka

Veverka
niektoré veveričky sú veľmi inteligentné a napodobňujú správanie ľudí Veverka je cicavec žijúci na stromoch
Toto je rešpektovaný Necyklopedický živočích

Veverka (latin. Veverus ryšochlpus, sloven. stromokocúr) je cicavec žijúci na stromoch. Vyskytuje sa v Severnej Amerike, Európe a Afrike.

Pôvod

Veverky, opice a ľudovia majú spoločný pôvod. No boli to práve veverky, kto vyhnal zo svojich teritórií opice, ktoré sa evolučne vypracovali na praľudov, z ktorých neskôr vznikli ľudovia. Môžeme teda povedať, že veverky sú živočíchovia, ktorí sa podieľali na vzniku ľudského druhu. Keďže na stromoch veľa mäsa nerastie, prapredkovia veverky zostali vegetariánmi. Ani v raste im to spočiatku nešlo, lebo tie ktoré boli veľké lámali konáre, padali na zem, kde ich žrali predátori. Prežili iba tie malé, čo nepadli. S ľudami im v tom čase zostali, podobne ako u bobra, spoločné len niektoré ochlpenia a pozitívny vzťah ku drevu a k orechom.

Opis

Veverka je asimetrická, čiže je asi 1 meter dlhá, meter vysoká a meter široká. V matematike existuje aj vzorec na výpočet veverice:

a•a•a = veverka na tretiu
ve•ve = veve-rka

Poddruhy

Veverka sa časom stávala veľmi promiskuitná a preto sa dnes už delí na niekoľko poddruhov:

• veverka hrdzavá (veverus ferumus) - jej názov je odvodený od toho, že žije na šrotoviskách v Írsku
• veverka hnedá (veverus fekalus) - žije v blízkosti kanálov, preto sa jej hovorí aj veverka osratá
• veverka čierna (veverus černochus) - žije v uhoľných šachtách
• veverka africká (veverus africanus) - žije v afrických pralesoch. Vydáva charakteristický rev, ktorý sa dá ľahko pomýliť s revom

leva alebo leoparda

• veverka bloňďavá (veverus blonďochlpus)
• Veverka Jozef
• Veverka Ján
• ...

Potrava

"Ta to skače po stromóch a ta ľuska orechy, mrcha jedna!"

- Nora Mojsejová

Medzi ľudmi je rozšírená domienka, že veverky sa živia orieškami. Dnes je to však len populárny blud. Veverka je od prírody mäsožravec. Živí sa vtákmi, ich mláďatami a vlastne všetkými tvormi, ktoré žijú na stromoch. Africký poddruh žerie aj opice, čím takmer zabránil našej evolúcii z opice na praľuda. Často sa stáva, že veverka zožerie všetko na svojom strome a nemá čo žrať a potom zbiera orech, na ktoré loví iné orechožravé cicavce. Inokedy, a to najmä v noci zlieza na zem a žerie rôzne hlodavce, mačky, psy, srnce, jelene, niekedy aj vlky a medvede. V Afrike a Indii dokonca obviňujú rôzne mačkovité šelmy zo zmiznutia ľudí, hoci nevedia, že v skutočnosti za tým boli veverky.

Ako bojovať s veverkami

Z vyššie uvedených riadkov o potrave veveriek vyplýva, že veverky sú nebezpečné aj pre človeka. V niektorých oblastiach kvôli nim platí pravidlo, že bez zbrane do lesa ani na krok. V tom prípade, ak stretnete veverku, je potrebné strieľať už z diaľky skôr, ako si ona všimne vás. Pomôže aj jazdiť do lesa na medveďovi, ktorý je pre ňu pochúťkou, takže slúži ľudom ako obranná návnada.

V prípade boja telo-na-telo je však potrebné snažiť sa kopnúť veverku do hlavy a rozkroku podľa toho, v akej sa nachádza polohe: napr. 69, 87, 23... Tieto polohy sa však určujú len u veveríc s krvnou skupinou A pozitív.

Prenášač patogénov

Veverka býva vyzbrojená rôznymi biologickými zbraňami. V prípade pohryznutia alebo poškrabania je nutné okamžite vyhľadať pomoc lekára. Veverice totiž prenášajú rôzne nákazlivé choroby, napr. AIDS, tuberkulózu, vtáčiu chrípku, prasaciu chrípku, HIV, Hlivu ustricovú, ale aj filcky a podobne. Niektoré prenášajú aj žltačku typu D a sú známe aj prípady kedy človeka nakazili aj kvapavkou, syfilisom či dokonca nymfomániou. Niektoré z onemocnení prenášaných veverkou sú natoľko originálne, že ich nazývame aj Veverickými chorobami. Vakcína, či iný podobný ejakulát proti veverke ešte nebol vyvinutý.

Veverica

Pre úplnosť treba dodať, že veverica je čosi celkom iné ako veverka. Je to v podstate starší slovenský názvov pre to, čo dnes nazývame bobor.