Banská Bystrica
"Toto je presne styl zodpovedajuci zakomplexovanemu Zvolencanovi."
Banská Bystrica, po slovensky Pažravá (ŠPZ: BB), je imperialistické mesto v Banskobystrickom kraji (od roku 2013 známom ako Banskobystrická Rýša) na Slovensku. Kedysi bolo väčšie, no teraz z neho ľudia (ktovie prečo) väčšinou skôr utekajú a dnes má iba asi 78 000 obyvateľov.
O meste Banská Bystrica[upraviť]
Banská Bystrica je roztomilé mesto. História napovedá o pažravosti. V súčasnosti ľudia poznajú mesto hlavne vďaka ESC - Europa Shopping Centrum, ktoré sa začalo budovať ešte za Králikovho vedenia.
Akokoľvek je obyvateľstvo "normálne", mesto na celej čiare prehráva svojím vedením. A čo si nahovárať, zvolili si ľudia. Samospráva už svojím obsadením na najvyšších postoch jednoznačne demonštrovala charakter obyvateľstva. Na čele stáli populistický primátor mesta, bývalý odborácky leader, strojár a stavbyvedúci Ing. Ivko Saktor, jeho poskok, eštebácky agent so sklonmi k spevu Robo Kazík, ekonóm-komunista Ing. Ján Králik, CSc. (Celkom slušný cigáň).
Nedávno sa začalo črtať na nové časy, keď posledné primátorské voľby vyhral Peter Gogola, ale... zháňa turistických sprievodcov pre Japoncov.
Na tomto úvode sa dá vidieť aké nepodstatné je liečiť si boľavú dušu menovaním akýchsi politických núl. Je tomu len pár rokov, že boli aktuálni, možno aj známi. Nikto sa na nich nesmial a za ďalších pár rokov ani nikto nebude tušiť, že kto to bol dáky saktor, Mazík, Lektor, Traktor, no možno ten Mrázik zostane ľudu povedomý.
Nájdeme tu mestské časti ako Pod lavicou, Kubín, Szásavá nad hronom, Rudlovská, City of BB, Jakubko, Kosti varia, Uľanča ale dokonca aj Šaktorskú bývalú Szalkovú premenovaná bola z dôvodu osláv pána Saktora, ďalej Senicu-Cigánčicu, Uhoľné bane (miestne aj Uhlisko), Radvanka, Kráľovka a Iliáška sú pomenované podľa najkrajších dievčat v obci. Menej známe sú Rakytová, Kremnická a Stupava. Iliaš je novší názov starovekej Ílias, čo o nej písal Homér. Odysea sa nám kdesi zašantročila.
História[upraviť]
Ako už napovedá názov Pažravá, Bystrica sa rozvinula úplne nezaslúžene. Pred Slovenským národným povstaním tu nebolo nič. Avšak povstanie sa komunistom tak zapáčilo, že potom Bystricu vybudovali na úkor jej susedov.
Pozvážali sem z okolia rôzne historické budovy, do okolitých hôr navozili zvyšky medi a nazvali „Bystricu“, že „Banská“. Zvažoval sa aj názov Panská Bystrica, ale na celom Slovensku sa nenašlo dosť panských artefaktov pre takúto kamufláž. A tak názov Panský dali len kopcu Diel nad Bystricou.
Postavili tu aj všetky paneláky, ktoré boli pôvodne určené pre plánovanú prestavbu Zvolena na mesto. Dokonca sfalšovali atlasy a knižky a tvrdia, že sídlom Zvolenskej župy bola Bystrica. Bystrica odvtedy pri každých oslavách SNP zväčšila toto trvalo až do pádu komunizmu. Dnes sa už zmenšuje a pracne vybudované napodobeniny stredovekých domov padajú (hovoríme tomu, že sa jebú).
Charakter zástavby[upraviť]
Zástavba, učene „urbanistika“ alebo aj „housing“ (od nemeckého „hauzovať“) Banskej Bystrice je veľmi osobitá. Natoľko osobitá, že občas ani neviete, či je Bystrica jedno mesto, alebo veľa dedín.
Keď vychádzame z histórie, tak napríklad taký Rím, hlavné mesto Rómskej ríše, vyrástol na siedmych pahorkoch: Venušin pahorok, Kapitál, Rómulus, Rémus... a ďalšie. Bystrica vyrástla na mnohých pahorkoch (mnoho je o trochu menej ako pokokot a obidva sú nečísla).
Ešte nedávno napr. kúsok od historického centra bola náhorná plošina preťatá dolinou, z ktorej ste nevideli nijaké stopy civilizácie. Z druhej strany pahorku však bolo veľké sídlisko plné nádherných luxusných panelových domov. V súčasnosti sa výstavba dostáva do najvyšších polôh, takže do niektorých tzv. ulíc sa neodporúča chodiť pešo, pretože cestou sa môžete zraziť s medveďom, či ojedinele dokonca s koňom.
Vďaka tomuto sa v Bystrici nikam nedá ísť priamo, pokiaľ teda nepoznáte skratky cez pahorky. Skratky sú spojené so starou slovenskou tradíciou a preto sa nazývajú zbojnícke chodníčky.
Jazyk[upraviť]
V meste sa hovorí už len po Slovensky, hoci to kedysi tak nebývalo. Špecialitou dnes už málo používaného nárečia je výmena "e" a "i", najtypickejšia fráza je "haluške na miski", Banskobystričan nepotrebuje kupovať lístok do Banskej Bystrice, stačí "jeden do Bystrici" a každému je hneď jasnô kam. V obchode si kúpi "takie malie sraubičke" (nárečie používané hlavne na Čiernom Balogu zvanom aj Handľe) a vynadá predavačovi do „krepáňov krepých“. „Krepáň“ pritom nie je výrobca krepového papiera. Taký papier by sa musel volať „krepý papier“. Najväčšia jazyková anomália vás však čaká, ak sa rozhodnete stať sa krajčírom. Zákazník si od vás nevypýta opravu pokazeného zipsu, ale žipsu. Áno, správne... žipsu! Nikto nevie, čo to je, ale treba to aj tak opraviť
>>Kokotina, každý (Banskobystričan) vie, čo to je žips! << |
Bystrický imperializmus[upraviť]
BB reich je známa svojim imperialistickým chovaním. Toto nehorázne chovanie sa najviac odráža na krajinách tretieho sveta ako je Zvolen.
Stranícke zastúpenie[upraviť]
Všeobecne je najvyššie stranícke zastúpenie stranou SMER, tá je aj na čele mesta. Ďalej sa ešte vyskytujú nezávislí, SDKU, KDH a zelení, poprípade snopkovci a ostatní závisláci na štátnych a mestských daniach.
Vedenia[upraviť]
Terajší Leader[upraviť]
Peter Gogola je ďalší mestský viazač. Zaviazal sa podporovať zamestnanosť, no ako nezávislý kandidát toho v komunisticky zamorenej samospráve veľa nenarobí, a tak sa mu zakiaľ aspoň podarilo uviesť do skúšobnej prevádzky mestskú spaľovňu nemocničného odpadu. Obyvatelia si tak aspoň pripomenú Petra Gogolu vždy, keď vzhliadnu k nebu (prípadne ucítia zvláštne pachy vo vzduchu).
Komunistické vedenie háďže primátorovi polená pod nohy už od samého začiatku, kedy mu schválili minimálny možný plat (je ešte zelenáč, a tak sa musí prejaviť, zaslúžiť, atď...). Poslanec Rafka dokonca navrhoval plat 500 Euro, no keď zistil že sa to nedá, navrhol aspoň minimum 1 500 Euro[1].
Po úvodných peripetiách sa primátorovi Gogolovi nakoniec ako-tak podarilo etablovať. Bystričania si síce moc chválihodných činov Gogolu nevšimli, možno tak na rýchlo pred koncom funkčného obdobia, za zmienku stoji Gogolove reštaurovanie šikmej veže z EU fondov. V poslednom čase stále viac počuť, ako v meste nie sú peniaze. Zvyšujú sa dane za komunálny odpad, pričom zberné nádoby na separovaný odpad nepribúdajú. Osobitou formou ocenenia práce Gogolu je pokuta, ktorú mestu udelili pamiatkári, pretože osadil pamätnú tabulu do dlažby priamo pred pamiatkovým úradom. Samozrejme, urobil tak z vlastných peňazí a načierno, za čo mesto dostane pokutu. Ak primátor už nevie, kde zobrať peniaze, mal by sa zamyslieť nad zrušením BB novín (alebo aspoň zredukovať na lacný papier a čb tlač, ako spravil napr. predseda kraja), aj tak sú plné len samochvály a PR vedenia mesta. Chvalabohu, tento primátor končí, uvidíme, akého ďalšieho exota si občania zvolia...
Predošlé vedenia[upraviť]
Niekto si zakladá na tom, že Necyklopédia túži aj po menách všetkých predošlých a dnes už skrachovaných politikov. Boli teda nimi napríklad:
- Žabiak Konfederácie osprostených zväzákov, Mgr. Ivan Saktor. Ocenený „košom roka“.
- Vrchný leader-primátor: učiteľ a ekonóm, Ing. Ján Králik, CSc. (Celkom slušný cigáň), matematicky vyjadrené, že „populista na n-tú a ešte raz tak“, viac komunista a SMERák. On má na svedomí to, že má teraz SAD BB na krku sračku. Na druhej strane jeho geniálne preizvisko nám umožnilo vytvoriť odkaz na oveľa cennejšie informácie na tému „králik“
- Vrchný leader-primátor: komunista Presperin. A čo to hovorí zvyšku Slovenska... natíska sa taká fekálna odpoveď. Jeho volebný slogan bol „Prosperita s Presperínom“, až neskôr sme pochopili, že v skutočnosti sľuboval len „presperitu“.
- Vrchný leader-primátor: Ing. Mika. Posledný "kompetentný" primátor. Celkom slušný architekt, navrhol a dotvoril štruktúru mesta, hlavne jeho centrum a námestie. Jeho brat je staručký miestny všeobecný lekár pre dospelých. Nuž, tak aspoň vieme kde budeme v dospelosti hľadať lekára... či.
Výčiny predošlého vedenia samosprávy[upraviť]
V prvom rade treba poznamenať, že v Banskej bystrici sa zrejme peniaze skvapalňujú a v tekutom stave sa asi ľahšie konajú tie povästné „finančné toky“. Podľa „úžasne dôležitých“ informácií sa na tieto stránky teda dostalo toto.
Saktor[upraviť]
Samospráva (počuj samovláda) pod vedením odborárskeho predka Saktora mala svojský prístup k veci a pravidelne robila výčiny. Ako každý kráľ mal šaška aj Saktor mal svojho Kazíka. Čuduj sa svete, obaja boli veľmo originálni tým že si najčastejšie vyplácali odmeny, a to často.
Okolo Bystrice je členitý terén. Inými slovami: sú tam kopce. Preto to vyplácanie začínalo vždy od vrchu. A tu začína bystrické špecifikum tekutých peňazí: primátor si najčastejšie prihodil 300 litrov SkK. Jeho pätolízač Kazík dostával okolo 100 litrov SK +-50 litrov SK. Saktor si napríklad naposledy dal navrhnúť a schváliť odmenu 323 litrov zato, že úspešne obnovil dopravu v meste, ktorá bola ešte od minulého vedenia v sračke.[2] V sračkách bola teda doprava a nie, ako by sme mohli očakávať, na ceste. Ak by bola sračka na ceste, je to bežné a dalo by sa to okamžite riešiť.
Kazík (t.j. asi nejaký „kazič“ v miestnom dialekte, t.j. respektíve možno klon Mázik-ovej) zase dostal odmenu zato, že údajne úspešne pozdvihuje kultúru v meste. Čo na tom, že Banská Bystrica nepostúpila ani do druhého kola v súťaži Európske hlavné mesto kultúry[3]. Tak sa stalo, že ako naschvál nepostúpila ani do toho tretieho kola v súťaži Európske hlavné mesto kultúry.
Kazík mal aj ďalšie zásluhy. Napríklad hlavná bola úspešná nerekonštrukcia banskobystrického amfiteátra a Leninovho parku.[4][5] Ten park by sa dnes určite volal Lennonov park.
Tekuté fondy makali ďalej aj pre Saktora. Saktorovi sa tiež skoro podarilo úspešne získať odmenu 600 litrov SK, avšak keď aféra prenikla na verejnosť, Saktor schvaľovanie stopol [6]. Odmeny však na luxusné živobitie nestačia, a vtedajší plat primátora sa Saktorovi zdal primalý (106,400 litrov SK), preto si nechal plat valorizovať na hodnotu 114,200 litrov SK[7].
Za zmienku stojí aj Saktorova kauzička. Chudáčikovi z kancelárskeho, primátorského sejfu akosi záhadne zmizlo 50.000 eur. Chudáčik, vraj neboli všetky jeho, on len bežne nosí 5.000 eur, ako aj teraz mal vraj v sejfe vlastných len tých 5.000. Zvyšok bol niekoho iného a chcel to chudáčik investovať, či nejak inak speňažiť. Pranie špinavých peňazí pre rôzne fondy a paralelné štruktúry, to by nás ani vo sne nenapadlo. Saktor veru nerobí hanbu svojmu "menu". Takže zhrňme si to: keď zrátame všetky plusy a mínusy, tak Banská Bystrica je prvé mesto na Slovensku, kde nešarapatil zlodej, ale dobrodej, ktorý primátorovi dal do kasy 45.000 Eurí, čím spolu s primátorovými spôsobil, že tam bolo 50.000 Eurí, to jest že primátor mal pre každý prípad a pre zlodeja pripravené peniaze, aby mestu nevznikla škoda.
Králik[upraviť]
V tejto časti sa ani divá sviňa, čo je v podstate dokonca iný zver ako králik nevyzná. Králiky si nenapúšťajú peniaze z kohútikov. Nerátajú ich na litre. Králiky sú experti na efektívne dopravovanie. Čím väčší chaos, tým viacej sa ptvrdzuje pravidlo, že „v mútných vodách sa ľahko loví...“. Vysvetlenie si žiada nasledovnú, hlbšiu, analízu:
So svojim vyčínaním sa nedálo zahanbiť Králikovo vedenie. Králik podpísal zmluvu, ktorá dovolila na pol roka SAD Zvolen obsadiť mestskú MHD[8]. SAD Zvolen prevzala dopravu v meste. Bez trolejbusov, však, nemala dostatok prostriedkov na zabezpečenie plynulej dopravy. Bystrická SAD-ka odmietla vydať 35 autobusov Zvolenskej SAD, a tak sa navzájom sporili.
Neskôr jazdili obaja - totižto SAD Zvolen vedno s Dopravným podnikom mesta Banská Bystrica[9]. Aby obyvatelia rozoznali dopravcu, vymyslela zvolenská SAD kódové označenia svojich liniek. Jednotka dostala kódové označenie x1, dvojka x2 atď. bystrická ostala pôvodná 1, 2, ... Tak často nastávala paradoxná situácia: linka jednotka SAD Zvolen a za ňou hneď linka jednotka DPM BB.
Ján Králik vzbudil tesne pred voľbami do krajských zastupiteľstiev v roku 2005 rozruch. Bolo to iba preto, lebo rozoslal niekoľko stoviek listov z mestského úradu v Banskej Bystrici s výzvou na svoju podporu vo voľbách[10]. Od tohto kroku sa dištancovala aj jeho materská strana SMER a krajská predsedníčka strany Jana Lašáková vyhlásila, že sa bude uvažovať o vylúčení Králika zo strany. Bližšie informácie - wikicitáty. Králik ako z klobúka.
V sračke bol aj miestny autobusový podnik SAD BB, ktorému hrozilo odobratie licencie, lebo nebol schopný načas zabezpečiť premávku autobusov. Mestský podnik BB je mafiánske hniezdo. Ostatní obyvatelia Banskej Bystrice sú teda úplne normálni, iba do svojho zastupiteľstva si volia rôznych exotov.
Posledne všeobecne známe výčiny terajšej samosprávy[upraviť]
Ani Petrovi Gogolovi nechce autor tohto článku nechať suché tričko. Vraj sa mu úspešne podarilo povoliť prevádzku mestskej spaľovne nemocničného odpadu, takže obyvatelia budú pravidelne okiadzaní exhalátmi z komína. Poeticky by sa dalo povedať, že „Duchovno sa vznáša bystrickým vzduchom“.
- Poznámka redaktora: Teda v v nemocnici sa sa dúfajme výsledky neúspešných liečebných výkonov (celí umretí pacienti) za odpad nepovažujú. To by som si tam zuby teplou vodou neumýval... a aj predtým hygienické iné úkony sú na rozmyslenie.
Pozri aj[upraviť]
Poznámky a referencie[upraviť]
- ↑ primátor Bystrice dostane plat na urovni starostu obce Žehry
- ↑ Poslanci schválili Saktorivi odmenu
- ↑ Saktor má navrch ešte 600 tisíc
- ↑ Amfiteater v Bystrici oživí sám veľký "Sa"
- ↑ Čuduj sa svet- Saktorovi konečne schválili maximálnu odmenu
- ↑ Saktor s zľakol, že dostane 600-tisíc
- ↑ Saktorovi predsa budu schvaľovať odmenu na 600.tisíc
- ↑ Spory v suvislosti s prevadzkou MHD v Bystrici sa vyostruju
- ↑ B. Bystrica: povedľa trolejbusov jazdia autobusy SAD Zvolen
- ↑ Ján Králik - tesne po vojne (1949)
Mestá, obce a iné diery Slovenska | ||
Banskobystrický kraj: |
Bratislavský kraj: |
![]() |
Košický kraj: |
Nitriansky kraj: | |
Prešovský kraj: |
Trenčiansky kraj: | |
Trnavský kraj: |
Žilinský kraj: | |
Slovenské legendy: Canada, Corgoň, Horná Dolná, Kerestúr, Kocúrkovo, Letapičinovce | ||