Dubnica nad Váhom
| Dubnica nad Váhom Perla Považia | |
|---|---|
 V popredí vidíme vodu. Je tam ten prvý plot, potom ešte voda, za tým múrom nie sú duby, ale... | |
 znak  vlajka | |
| poloha | |
| kontinent: | Eurázia |
| štát: | Trenčanská Rýša |
| región: | Felvidék |
| |
| rozloha a obyvateľstvo | |
| rozloha: | 49,14 km² (4 914 ha) |
| počet obyvateľov: | 23 259 |
| hustota osídlenia: | 473,32 obyv./km² |
| správa mesta | |
| starosta: | Peter Vlk |
| sekretárka: | Nejaká vlčica |
Dubnica nad Váhom, medzi pospolitým ľudom viac známa ako Stará Dubnica alebo Perla Považia, je Slovenské národné mesto, ktoré stojí niekde ešte vyššie ako je rieka Váh. Pripúšťa sa, že za istých okolností by mohla byť aj „Dubnica pod Váhom“, ale to je čisto sezónna záležitosť... respektíve kandidát na novinový titulok. Chráň Boh, aby to bola pravda!Dubnica je najväčšie neokresné mesto, takže je väčšie ako niektoré diery na Slovensku, ktoré sa stali za Mečiara okresom.
História[upraviť]
Pôvodný názov osady z 8. storočia bol „Bukvica“ (keďže v okolí sa nachádza bukový les) a každoročne sa tu konal aj dúhový pochod za účasti bukvíc z celej Veľkej Moravy. Zlom nastal potom ako Konštruktín a Metod v 9. storočí priniesli na Slovensko kresťanstvo a písmo a ukradli národu a odniesli Franským kmeňom recept na borovičku. Frankovia borovičku nenazvali (ako by sa dalo očakávať) „Frankovka“, ale „Gin“ (čítaj „džin“), čím si rozhnevali moslimov a teda hlavne Aladina.
Po tejto udalosti sa na území krajiny pod Tatrami šírili rôzne myšlienky, ktoré vyvrcholili v 10. storočí, kedy poľutovaniahodné homofóbne majoritné obyvateľstvo odhlasovalo v referende zmenu názvu osady na Dubnica, ktorý lepšie charakterizoval tunajšie územie, keďže v okolí Dubnice žiadne duby nerastú.
Demografia[upraviť]
Priemerný Dubničan je priemerne zadubený občan slovenskej národnosti. Tunajší obyvatelia netrpia žiadnou rečovou vadou ako Záhoráci či východniari, či Nitránci a rozprávajú spisovnou slovenčinou. Podľa posledného sčítania obyvateľstva je zloženie obyvateľov nasledovné:
- 54% - Slováci
- 22% - Rómovia - obývajúci najmä vychytenú štvrť Kolonky - Najmä chválne známy mrakodrap TwentyTwo building(známu ako dvadsaťdvojka) a oplotenú budovu zdobenú mrežami na druhom konci mesta
- 4% - Nemci - dajú sa rozpoznať podľa toho, že za krstným menom majú napísané „Nemec“
- 0% - Maďari - maďarské obyvateľstvo sa podarilo pri poslednom sčítaní podľa práva na sebaurčenie úspešne ignorovať
- 20% - Pervitíniari - Potomkovia dávnych druidov sediacich v Ilave,väčšinou za výrobu omamných látok,
Šport[upraviť]
Dubnica je liaheň hokejových talentov, a bola aj tankov. Zo zvučných mien možno spomenúť Pavla Demitru či Tomáša Tatára. Za Dubnicu toho však veľa nenahrali. Keďže v Slovenskej hokejovej lige sa nedokázali presadiť, boli nútení predvádzať svoje hokejové trápenie v zámorskej NHL.
V Dubnici sa koná taktiež medzinárodný atletický míting Atletický Most - memoriál dubnických bezdomovcov.
Ekonomika[upraviť]
Dubnických obyvateľov dlhé roky živili Závody ťažkého strojárstva, kde sa vyrábali poľnohospodárske stroje. Napríklad stroj na kyprenie pôdy - samohybná húfnica Zuzana, ktorá svojim 8,2m dlhým delom dokáže kypriť pôdu až do vzdialenosti 39km. Zlé jazyky hovoria, že tých 39km je dostrel asi preto, lebo práve toľko je kilometrov do obcí Beňov, či Kočovce, ale hlavne na kúpalisko Duchonka.
Známy je aj jeden pásak: obojživelné vozidlo na prevoz ošípanej - BVP (Bravčové vozidlo pechoty), ktoré na jatky dokáže priviesť až sedem (prvočíslo) kusov ošípaných.
Po kolapse ťažkého priemyslu na Slovensku, niekdajšia výstavná skriňa slovenského poľnohospodárstva musela zmeniť výrobné portfólio a optimalizovať náklady. Optimalizácia nákladov prebehla tak úspešne, že dnes sa v ZŤS už nevyrába nič.
Priemysel zábavnej pyrotechniky tiež ťahal dlhé roky Dubnickú ekonomiku. Tento priemysel je však dnes už tiež mŕtvy, lebo posledné auto v Dubnici vybuchlo ešte v roku 1997.
Kultúra[upraviť]
V Dubnici sa nachádzajú tri (prvočíslo) kiná, v ktorých si Dubničania môžu dnes pozrieť alebo aj kúpiť čínske oblečenie a maďarskú zeleninu z Nových Zámkov, Dunajskej Stredy, či Komárna. Preto všetci Dubničania od nepamäti chodia za zábavou do Trenčína. Dôkazom je aj nápis v starodubničtine vytesaný do skaly pod Trenčianskym hradom, ktorí v roku 179P.V.T. zanechali dubnickí writteri a v preklade znamená "Zastávka č. 5 - smer Dubnica".
Starší obyvatelia mesta sa kultúrne vyžívajú v záhradkárskej osade na jeseň pálením opadaného lístia, na jar pálením starej trávy a celkovo aj hasením svojej od trávy, či lístia zapálenej záhradnej chatky. Z Dubnice nad Váhom pochádza aj najznámejší slovenský herec Michal Adamík (tiež zvaný ako Warlord, Majiteľ hier, Dubnický Šaman)
Pamiatky[upraviť]
V Dubnici sa nachádza barokový kaštieľ. V roku 1994 začala jeho tzv. nekonečná rekonštrukcia. Podľa rýchlosti prác sa totiž dá predpokladať, že pokiaľ sa dokončí posledná časť, prvá už bude opäť zrelá na rekonštrukciu. Zároveň sa predpokladá, že tie stavebné prvky, ktoré vznikli na začiatku rekonštrukcie budú mať potenciál stať sa súčasťou zoznamu kultúrnych pamiatok.
Za kaštieľom je ešte kopa šutrov, ktorú Dubničania s hrdosťou nazývajú Babylon. V roku 2009 na tú kopu šutrov naviezli kopu dosiek, premenovali na Grottu a teraz za to dokonca vyberajú vstupné. Aj susedovie Bobi tam minule nakládol niekoľko parádnych „šutrov“.
Najnovšie sa môže Dubnica pochváliť aj novým námestím. V roku 2011 sa totiž konečne podarilo tú otrasnú zelenú trávnatú plochu v centre mesta vybetónovať a tak môžu Dubničania na Silvestra odhadzovať falše Huberta zas o niečo kultúrnejšie. Aj črepy sú a tým aj šanca na nejaké šťastie. Keďže teraz, v roku 2013, námestie vyzerá že má svoj polčas rozpadu za sebou, dá sa predpokladať, že v roku 2015 bude musieť byť zahájená rekonštrukcia (pravdepodobne tiež nekonečná).
Cestovný ruch[upraviť]
Napriek zníženej cene vstupeniek na kopu šutrov - Grottu a agresívnej reklamnej kampani v svetovom periodiku, Ilavských novinách, sa nepodarilo do Dubnice prilákať väčšie množstvo turistov. Vlastne posledného turistu tu videli ešte roku 2001 na vlakovej stanici (po tom čo omylom vystúpil na nesprávnej stanici) a hľadal svoje „stracené kufry“.
Približne pred polstoročím sa tu zaznamenal zvýšený pohyb Nemcov a následne Rusov. Hovorí sa, že smerom od Kolonky majú záujem o návštevu mesta aj nejakí tí Švábi.
Samospráva[upraviť]
V roku 1994 sa Dubnica uchádzala o pridelenie štatútu okresné mesto. Okresným mestom sa ale nakoniec stala niekoľkonásobne menšia, čo sa týka počtu obyvateľov, zato niekoľkonásobne väčšia diera - Ilava, čo Dubničania nevedeli predýchať. Okres Ilava bol neskôr zrušený, ale tú potupu dodnes pripomínajú Dubničanom ich vlastné autá s ŠPZ-kou "IL".
| ||
|
Banskobystrický kraj: |
Bratislavský kraj: |
|
|
Košický kraj: |
Nitriansky kraj: | |
|
Prešovský kraj: |
Trenčiansky kraj: | |
|
Trnavský kraj: |
Žilinský kraj: | |
| Slovenské legendy: Canada, Corgoň, Horná Dolná, Kerestúr, Kocúrkovo, Letapičinovce | ||