Kláštor pod Znievom
Kláštor pod Znievom je dedina a nie kláštor, ktorý je niekde pod Znievom, t.j. v kraji, kde martinské hviezdne ruže z Turca rastú.
Charakterisitka kráľovstva[upraviť]
Kráľovstvo, o ktorom je reč, sa nachádza v údolí so slabým signálom. Občas majú problémy aj navigácie. A tak, aby ste sem vedeli trafiť, poradíme, že naše kráľovstvo je administratívnou súčasťou Sväto Martinského cisárstva, ktoré sa preslávilo najmä tým, že tam je napríklad aj slávne FRITO. Okrem iného je toto cisárstvo známe svojím cisárom s transparentnými šatami, ktoré sú občas tak transparentné, že vidíte úplne všetko, aj to čo by ste vidieť nechceli. Cisár sa v uplynulom období preslávil najmä tým, že vehementne búcha ručičkou do stola a to telky plače, že mu všetci, ale úplne všetci robia zle, a on teraz musí poslať sedem mega dukátov do nejakej schránky. Nakoniec plakal tak dojímavo, že nateraz nič posielať nemusí, tak si kúpil nový koč za vyše 50 tisíc zlatých.
Ale späť do kráľovstva nášho. Kráľovstvo nie je veľmi veľké. Na jeho čele stojí kráľovná so svojimi radcami a s obecným šašom, ale k tomu sa ešte dostaneme. Ďalej je tu dáky kostol, cintorín a majú tu aj kultúru. Teda raz za rok–dva, sa miestni herci poriadne nadrbú, niečo zahrajú a potom sa znovu nadrbú, že ako dobre to zahrali.
A majú tu aj školstvo: materské a základné, ktoré vychovalo významné osobnosti miestneho uvedomelého života: Gargamela, šamana, dusíka, kyslíka a mnohých ďalších podobných prdov a emisií, ktoré sú pre spoločnosť veľkým prínosom a aj pod-nosom, najmä pokiaľ ide o ich príspevok na spotrebných daniach.
V tomto kláštore sa nachádzajú aj krčmy. Treba povedať, že ich je žalostne málo, no koľko kláštorov má na svete krčmy a ešte k tomu aj veľa krčiem. V pravidelnej prevádzke sú teda asi ešte dve a medzi nimi je jedna, ktorá je otvorená sporadicky. Preto miestni podaní nemajú kde chľastať a sú nútení sa nadrbať rovno v strede obce, kde im aké také útočisko poskytuje malebný obchodík ktorý sa volá Dukát.
V dedine je aj šport a teda aj niekoľko futbalistov, ping pongistov, a to je asi tak všetko. Kedysi mali aj školský dvor, kde sa dali robiť aj iné športy, ale raz niekto povedal, že treba mať umelý trávnik a že ho aj postaví. Akurát pri jeho stavaní sa hlavný architekt kráľovstva tak nadrbal, že jedno malé ihrisko postavil rovno cez tri, čím tieto tri ihriská tzv. zmultifunkčnil.
O našu ochranu sa starajú miestni dobrovoľní hasiči, ktorí však musia často zápasiť namiesto s ohňom s menštruačným kalendárom kráľovnej. Raz sa stala taká vec, že si kráľovná chcela otestovať akcieschopnosť miestnych hasičov. Skúška spočívala v tom, ako rýchlo sa dokážu hasiči dostať do hermeticky uzatvoreného priestoru a zachrániť ľudí, ktorí ostali vymknutí a bez pomoci. Fór bol vtom, že im tá piča rovno vymkla požiarnu zbrojnicu a tak vlastne museli hasiči zachraňovať samých seba. Inak sú všetci radi že hasičov máme, veď kde by sa obyvatelia kláštora v lete všetci nadrbali, keď nie na tradičnej hasičskej zábave. Hovorí sa, že vraj mal byť na zábavách hasičských aj kolotoč a Rasťo Piško (to "piško" bude asi nejaký značkový pisoár, či čo). Tieto informácie však sú ničím podložené. Na margo hasičov treba povedať, že boli časy, keď ich viedol ten najsamlepší ocko na svete.
Fungovanie kráľovstva[upraviť]
Nastal čas si predstaviť, ako to vlastne v kláštore funguje. Takže ako každému kráľovstvu, aj tu šéfuje kráľ, alebo ak ten kráľ nemá vajcia, ale ich kladie, tak potom aj kráľovná. To je jedno. Špecifikom kráľovstva je však to (aj ono), že kráľovstvo sa nededí, ale miestni podaní si kráľa môžu zvoliť počas nechutného aktu, ktorému sa hovorí komunálne voľby. Okrem kráľa si voliči volia aj radcov, a tí si potom zvolia miestneho šaša, ktorý má byť ten najsammúdrejší a čo najviac radiť kráľovi či kráľovnej a súčasne aj sem tam robiť akože kontrolu.
Jedného dňa sa konal tento nehanebný akt, kde si miestni podaní zvolili kráľovnú. Hovorí sa (a Sa toho vie veru veľa), že tento nehanebný akt ovládla čierna mágia, ktorej pomohli údajne vraj, ale či to je pravda, aj tzv. mŕtve duše z miestneho tajomného kláštora. Či už to bolo tak alebo inak, teraz je to jedno. Kráľ je preč, nech... oné, máme kráľovnú.
Kto to vlastne je tá kráľovná? No, vraj pochádza z radu podaných nášho kráľovstva. Tieto informácie sa zdajú byť pravdivé. Potom sa však záhadne stratila a nikto ju dlho nevidel. Ona sama tvrdila, že išla za sedem vrchov do iného kráľovstva robiť manekýnku, ale tieto tvrdenia sa len ťažko dajú overiť. Ani sám veľký mudrc Gúgeľ nevie vo svojich zvitkoch nájsť akúkoľvek smietku o tom, že naša kráľovná bola manekýnka, a už vôbec nie žiadny obrazový dôkaz. Takže toto tvrdenie sa nevie dokázať. Jedná indícia však napovedá, že by to predsa len mohla byť pravda. Totižto kráľovná tvrdí, že vyštudovala vysokú školu pre manekýnky. Vážne, taká škola fakt existuje a je známa predovšetkým tým, že jej hymnu naspievali estrádni speváci Stašák a Čečot.[1]
Nechajme už erudíciu kráľovnej tak a poďme ďalej. Po rokoch, čo ju nikto nevidel, sa tu vrátila a doniesla si aj dvoch čarodejníkov, údajne Veľkonitrianskeho pôvodu. Je to taký Harry Potter vo verzií Monster Truck a stále sa zväčšuje. Je to veľký a tajomný čarodejník o ktorom sa ale v skutočnosti nič nevie, respektíve vie sa o ňom nič. Má aj svoju kúzelnú jaskyňu, niekde vedľa cisárskeho paláca cisára s transparentnými šatami, kde sa chodí zaúčať čarovať aj naša kráľovná, a podľa očitých svedkov študuje mágiu v tejto čarovnej jaskyni veľmi poctivo, takmer každý deň. O čárach a márach veľkého čarodejníka sa veľa (nečíslo) nevie. Oblasť čarovania sa vraj týka kúziel okolo obchodného registra a zaklínadiel okolo daňových úradov. Raz čaroval tak urputne, že začaroval jeden zo svojich kráľovských kočov, ktorý bol stále zaregistrovaný vo Veľkonitrianskom kniežactve, a to rovno uprostred križovatky. A to boli teda čáry máry. Ani sama kráľovná nevedela túto kliatbu dať preč. Až raz sa stalo, že tento koč zmizol. Dokonca aj Nikto nevie kde a ako. Keď je reč o kočoch kráľovnej, treba povedať že mala kedysi ešte jeden, ktorý si posúvali králi navzájom. Keď prišli naši kamaráti poddaní z poľskej reči pospolitej, pozreli a povedali: a tumtaj je samochod. Samochod je však nie slovo pôvodu poľského, ale pôvodu nášho, len tí čo tu prišli šukať pjekne podané nám ho udrbali.
O pôvode pojmu samochod hovorí nasledovná legenda. Kráľovský koč viedol pravidelne jeden kočiš z rodu kráľovského, ale ten bol veľmi, veľmi škaredý (pozor, toto nie je prídavné meno, ale holý fakt). A ten sa vozil aj bez kráľovnej a nie raz aj veľmi ďaleko. Raz ale, išla kráľovná s veľkým čarodejníkom do svojej čarovnej jaskyne a na tomto koči sa vydrbali. Keď sa radcovia kráľovnej pýtali, kto na tom koči chodí, kráľovná povedala: „koč chodí, ... sám“. No a odtiaľ pochádza pojem samochod. Ale ten už je odčarovaný a pričarovaný je nový.
Toľko o kočoch a teraz poďme na náš hrad. Nie, kráľovná nežije (a ani nevisí) na hrade. Ona tam len pracuje, teda aspoň podľa úradných hodín. V skutočnosti je tento hrad veľmi opustený a iba málokedy tam niekoho stretnete. Raz za mesiac sa tam stretne kráľovná so svojimi radcami, ktorí jej ale aj tak veľmi kvalifikovane hovno poradia. A ku kráľovstvu patrí vlastný šašo (ako už bolo x-krát spomenuté). Taký šašo má byť múdry, radiť a kontrolovať. Takého raz veru aj mali, ale začalo mu drbať a akosi spyšnel. Tak ako šašo musel skončiť, a kto teraz šaša robí ani nikto vlastne nevie.
Keď chcete stretnúť kráľovnú, tak cez deň v čarovnej jaskyni, alebo občas na jej strašidelnom zámku. Viac o kráľovnej veľmi nevieme. Podstatné je, že kráľovná kraľuje. Čo bude s kráľovstvom ďalej to sa uvidí. Jedno je však jasné, že tu na legendy máme veľmi veľký potenciál, ktorý je potrebné rozvíjať. Ale o tom po tom.
Poznámky[upraviť]
 | ||
|
Banskobystrický kraj: |
Bratislavský kraj: |
|
|
Košický kraj: |
Nitriansky kraj: | |
|
Prešovský kraj: |
Trenčiansky kraj: | |
|
Trnavský kraj: |
Žilinský kraj: | |
| Slovenské legendy: Canada, Corgoň, Horná Dolná, Kerestúr, Kocúrkovo, Letapičinovce | ||