Nitra
|
Toto je seriózny článok Necyklopédie!!! |
|
| Nitra Trogárovce Nyitra, Neutra | |
|---|---|
 | |
| poloha | |
| kontinent: | Eurázia |
| štát: | ZSSR (Zväz Slovenských Socialistických Republík) |
| región: | Nitránske knížactvo |
| |
| rozloha a obyvateľstvo | |
| rozloha: | 108 km² (10 800 ha) |
| počet obyvateľov: | 76 932 (31. December 2021) |
| hustota osídlenia: | 765,38 obyv./km² |
| správa mesta | |
| starosta: | Ing. Marek Hattas |
| sekretárka: | leží hore bruchom Hideparku |
Nitra (maď. Nyitra, nem. Neutra, pravoverní by mohli povedať aj Trogárovce, ŠPZ: NR) je mesto ležáce v Nitránskom knížactve. Paštekári dostali povolení postaviť si svoju díru asi osemdesát kilometrov od tohoto sílla Slovenstva. Cez Nitru nesmí pretekať ništ iné lež víno, pivo a drík Nitra. Nad severnú stranú mesta je rozvalina kopca Zobor.
Nitra je najstarším mestom na Slovensku. Prvé potvrdené historické zmínky sa datujú na začátek deváteho storočá. Počtom obyvatelstva 82 661 je pátym (prvočíslo!) najvaččím mestom na Slovensku a je po nej pomenuvaný vesmír a hlavne planéta (9543) Nitra. Ba čo(!), Nitra je sama o sebe nezávislú planétu. Keby bolo Slovensko právnym štátom, tak by Nitra bola jeho hlavným mestom. A určite raz, keď sa Slováci naserú aj bude, lebo Nitra:
- je najstaršé slovenské mesto z velkým významom od čás Velkéj Moravy.
- je mesto, keré by rada obsadili Maďari, keby ňeňi taká jaká je.
- je mesto, kerom žijú Nitránčani též prezývaní Trogári
- je mesto, de sá jasné zmínky o Corgoni
- je mesto, de sa zachovala pravá spisovná slovenčina
- je mesto, keré má rád Boh a Chuck Norris
Jazyk[upraviť]
- Upozornenie:Až stete pridávať slovíčka, lebo spoznávať krásy Nitránčiny, kuknite si náš Nitránský slovník.
Nitra má svój špecifický jazyk, kerý sa volá Nitránčina:
Aj keď sťe ňeňi šeccá z Nitry, dovolím si jeden svoj príspevek venuvať dialektu, na kerom som odrastav. Ňé šecci sa g ňemu hlásá z takú radosťú jak já alebo zopár ďalších predstavitelov ortodoxnéj ňitránčiny. Jenna vec je vyprávať po nitránsky. To ví každý. Ortodoxná nitránčina je druhá vec. Rozdíl je f tom, že pokál ortodoxná nitránčina a nitránčina majú rovnaký rečový základ a vyznávajú rovnaké pravillá, ortodoxná nitránčina je o volačo agresívnejšá, a nelakne sa ani cudzom prostredí. Gramatické pravillá společné pre nitránčinu aj ortodoxnú nitránčinu
- makké l neexistuje, tam de je spisovnej slovenčine „ľ“, nitrančan poví l
- dvojhlásky neexistujú, namísto „ie“ poví „é“ resp. „í“ (napr. „mléko“, „nevím“, „veter“), namísto „ia“ použije „á“ (napr. „vác“, výnimku je množné číslo označujúce obyvatelov míst, krajín, štvrtí a pod. napr. Nitrančan - Nitrančani, Krškančan-Krškančani) , namísto „iu“ prečíta „ú“ (napr. „najlepšú“)
- ô sa číta ako ó (napr. „vól“, „škólka“, „mócť“)
- „il“ na konci slovés minulom čase sa číta „eu“, u ortodoxnej nitránčiny dokonca „ev“ (napr. „hovoreu“ resp. „hovorev“, „peu“ resp. „pev“), „al“ jako „au“, resp. „av“ („nedovolau“, „pomáhau“), „el“ jako „eu“, resp. „ev“ („dospev“, „natreu“) a pod.
- „dl“ sa číta jako dvojité l, „dn“ jako dvojité n. Toto pravillo najlepší dokumentuje tzv. prvá nitránska veta: „Pallo myllo vella umyvalla, štrulla išla do divalla.“ (Oblasti spoluhláskových vazéb tvare d<spoluhláska> a t<spoluhláska> šak prebéhá furt intenzívny výskum. Najnovšé bolo zistené, že aj prípade vazby dc / tc móže doicť k meneňú na cc. Jako príklad zeberme slová: srcco /mimochodom jenno z najkrajších nitránskych slov/, keré je bežnému slovákovi známe jak srdce; alebo šecci, čo po slovensky značí všetci)
- po nitránsky neni „chcieť“, ale steť, čo zas ilustruje tzv. druhá nitránska veta: „Steš – nesteš, nehaj tak.“
- Nitran je len salám, gdo vypráva po nitránsky je Nitrančan!! A už si to zapamatajte...
- samohláska „o“ sa často mení v nitránčine na „e“. Na toto sú dva vzory – vzor „breskyňa“ a vzor „švager“. Vzor „breskyňa“ sa použije v prípade, keď sa „o“ nachádza v prvej slabike slova, vzor „švager“ pre „o“ druhej a ďalších slabikách slova. Menení polla vzoru breskyňa dokumentuje též štvrtá nitránska veta: "Zežrau sem zepár breskýň ze zeznamu." Ďalšé príklady: „zeber“, „vepchau“, (zober, resp. vopchal polla vzoru breskyňa) „svoker“, „pátek“ (svokor, resp. piatok polla vzoru švager).
- Pozor! Žánne slovo sa nemóže meniť polla obidvoch vzorov (to by sa napr. ze Zobora mohou stať Zeber, čo by bolo na úkor zrozumitelnosti).
- Zatál jediná známá výnimká z pravilla 9 je slovo „uterek“ („u“ nerátáme za slabiku).
- Ide sa „pri Tesco“ a „pri štadión“, a ňé „k Tescu“ či „ku štadiónu“ (nepripúšťa sa ani ponitránčené „ge štadiónu“).
- Nitrančani si nelámu hlavu ze spodobuváním, ani z rytmickým krátením, takže keď napíšete slovo tak jag očujete, vóbec nespravíte chybu (napr. „gdo to bou?“, „to si de videv?“, - „zedou si mi kokot“ – neni ani vzor breskyňa, ani švager, do by steu vedeť)
- g označeňú kerejkolvek osoby, místa, času: sa nepoužíva slovo ktokoľvek ale „bár do“, kdekoľvek je „bár de“, s „bár kým“ je s kymkoľvek, „bár jako“ je akokoľvek.
- mäso je masso a deväť je devať, "ä" sa ale v nitránčine aj tak nepoužíva. A päť je peť. A Pamätáš si? sa poví: Pamatáš sa?
- rozkaz od slovesa ísť móže byť "ic" alebo "hybaj" , sloveso prísť má tvar "prídi", existuje aj zaužívanejšá varianta slovesa prísť, a teda "dójsť".
Egzistujú ešte ďalšé prípady , keré sú skór výnimočné jak pravillom, ale zato je ich velice moc. Sa to napríklad týto:
- a) V plnovýznamovom slovese „sú“ sa skoro ždycky nahrádza „ú“ samohlásku „á“ (móžeme to ukázať najlepší napr. ve vete : „De do p***i sa zas šeccá ?”, „Sa tu šecci?” ) Šimnite si, že nadávka s použitím ženského pohlavného orgánu sa poví: "idz do p...i a ňé Idz do p....e! - ako to má byť spisuvne"
- b) Praví Nitrančani sú učení hovoriť slova bez prelložky "v". Je to zbytočné a šecci aj tak pochopá o čo ide. Nitránská mládež vám napr. rada odpoví, na otázku de si: "Som busi na ceste z Lilla."
- c) V níkerých slovách sa vynehávajú prvé hlásky (napr. už spomenuté “ šecci, šeccá” (vynehané “v”), “de?” (“k”), “očúvaj” (“p”), “ždy” (“v”), “šak” (“v”), “šimni si ” (“v”), “zniká”(“v”)…)
- d) Spojka “lebo” má nitránčine dva významy: raz sa tým myslí “alebo” , inokedy “lebo”.
- e) Slove “ktorý” sa “-t-” zásanne nahrádza písmenom “e” a zniká tak “kerý”, podobne sa slove “zjedol” vyneháva “j” a spolu s uplatnením pravilla č. 4 nitránskeho pravopisu zas zniká slovo “zedóv” (Treťá nitránská veta zní: "Zedov si mi k…!!").Takisto nepovíme “nikde” ale “nide” , čo už tých inteligentnejších z nás určite napallo, keďže hovoríme “de?” namísto “kde?”.
- f) Nitránčina má jennu dočilku známu výnimku, de sa “a” vyslovuje jako “o”. Je ňú slovo “otrova”.
- g) Velice častá je výnimka, de sa “o” mení na “u”.Vyskytuje sa v slovesách, napr. v “maluvať”, “obsluhuvať”, “prenocuvať”, “filmuvať”, “fetuvať”.
- h) Dve velice známe nitránské ortodoxné slová, kerých mimonitránsky význam je „teraz“ a „sadnúť si /sedieť“ (toto slovo sa v makšej verzii nitránčiny vyslovuje aj jako „sannúť si/ sedeť“), a keré bežne očuť v nitránskych ponnikoch sa často vyskytujú napr. kontexte: Čil(ek) si tu pri nás lofni, a daj si s nama párek!
Poznámka: Slovo „ňé“ sa nitránčine nemosí nevyhnutne písať s „ň“. Píše sa preto, aby si neznalí veci nestotožňuvali nitránčinu s trnavčinu, ani bratislavčinu, lebo mnohým to zní podobne a potom si myslá, že ide len o to hovoriť tvrdo. Nitránčina neni len o tom. Nitránské ňé mosí byť vyslovené dlhé, lebo krátke majú len Mojsejovci a šecci výchoňňári"
Čom sa teda líša klasická a ortodoxná nitránčina?
Zásade ide o prístup. Ortodoxnú nitránčinu hovorá tí, kerí sa za ňu nehanbá a navyše ju sťú presadiť, najmä cudzom prostredí, a neváhajú pritom meniť aj místnu reč. Napríklad ortodoxný Nitrančan (ako Kopitar lebo Buben, či Mario74), si Prahe nedá „řízek u Břevnovského kláštera“, ale rízek pri Brevnovskom kláštore (všimnite si vynehanú prelložku „v“, kerú ortodoxní Nitrančani nepoužívajú, poveďá „som meste“, „som Nitre“). Ortodoxní Nitrančani sa též volakedy blysnú vetu, že: „Pri maluvaní som mav problém ze stropem aj ze stenáma.“ To je ale už ozaj ortodoxná nitránčina, s kerú keď sa cudzinec stretne, tak je piči, či už si toto prečíta alebo ňé, takže to nejdem rozširuvať. Tomto krátkom pojennaní o nitránčine som sa též nevenuvav ollišnej slovnej zásobe. To je pre každé nárečí samozrejmosť. Skvosty: bumbajka, klajbas, šivačka, kredenc.. a mnoho ďalších slov.).
Najkrajšé nitránske slová[upraviť]
myllo /mydlo/ - pallo myllo vella umyvalla... Očúvaš? Šak myllo je Štúr medzi nitránskyma slováma
hrllička /po slovensky: hrdlička/ - úplne najkrajšé nitránske slovo, jeho krásu netreba vóbec popisuvať
sťach /vzťah/ - ukášková ukáška, že nitránčina si neláme hlavu ze spodobuvaním
očuť /počuť/ - zvlášť úchvatná je treťá osoba jennotného čísla minulého času muského rodu tochto slovesa: očuu
kareláb /kaleráb/ - velice špecifické slovo
nno /dno/ - ozajsný Nitrančan ale nna nemá a nigdy neni na nne!
srcco /srdce/ - vaččina Nitrančanov má dobré srcco, aj keď sa aj výnimky, ale šak asi jak šade.
Ďalšé nitránske gramatické anomálie[upraviť]
- Ňékedy sa nitránčine stane, že porovnaní se slovenčinú sa slovách z ničoho ništ strácajú hlásky, čo dokumentujú slová jak eletrika, alebo mrzlina, atď.
* Ďalšé anomálie prébežne dopĺňame.
Externé odkazy[upraviť]
Obyvatelstvo[upraviť]
Obyvaťelá Nitry sa šecko fodbaloví chuligáni a protimaďarskí extrémisti. Tí, čo sa neoháňajú kovovýma palicáma, vaččinú chlemtajú jak dúhy. Morgoši (známi též jako Cigáni) sa meste nachádzajú a významne oplyvňujú mísny slovník za čo zme im velice moc vďační (napr. cháles, máres, dig, gádžo, more, soide). Často sa též používa veta: "Ic mi ohráť cháles", čo by sa dalo interpretuvať jako "Choď mi zohriať jesť", alebo "idem cháluvať - idem sa nacháluvať". A správne sa hovorí, že móžeš byť aj z Paríža, ale keď né si z Nitry, aj tak si sellák.
Povaha[upraviť]
Trogári sa luďá velice kamarádskí, ňékedy dokonca aj trnaváka ňehajú prejsť na stanici z jenného nástupišťa na druhé. Též sa velice pyšní na svoje mesto, históriu, fodbal, hokej, pivo, rodákov a hlavne nárečí, keré je samozrejme najkrajšé v známom vesmíre.
sťem, nesťem ťéž povím - čítau som raz jennu knihu a tam písau pisár jennu vec o Nitre - Nitre ťa neoklamú len ťa o.... Lúbeu sa mi ešte jeden pseudo výraz jenného už nebohého starého Trogára ten bou prvý čo povedau vetu : " Taký veter fúka vennku aj šarkan cicinu straťeu "
Geografické rozložeňí[upraviť]
Pravoverní Trogári sú tradične hlavne z najstarších meských častí jako sú Číneš, Palánek, Kalvária, Predmosťí, Vŕšek, Pod Vŕškom a Párovce. Časti Chrenová I,II,III,IV, Čermáň a Klokočina sa pridávajú až ňeskorší, ich obyvatelá sa skór nazývajú Nitrančanmi, ňeni nezvyčajné ani pomenuvání Chrenovčan. Chrenová jenna je hneď za novým mostom ( tým čo je postavený místo lávky, kerý lúbá osírať holuby ), a patrí k ortodoxným Nitrančanom :). Klokočinčan sa nepoužíva, lebo to zňí jebnuto. Okrajové časti jako sú Molnoš (Mlynárce) a Krškany si též místo nitránskej komunite zaslúžá, jako obyvaťelá sa nazývajú skór polla místnych názvov, teda Molnošan resp. Krškančan. Ňeni isté, či sa g Nitre móžu zaraďuvať časti jako Janíkovce či Ivanka, keré si svoje místo rámci mesta len hladajú. Drážovce do Nitry určite nepatrá, šak víme že Drážovčani sú selláci sprostí a holá sa každú nedelu pri tom jennom zrkalle na rohu. Preto je zakrivené, aby sa tam šeci mestili. Ostatné ďediny rámci okresu sú Nitre blízke, pokál sa teda ňesnažá byť Trogári. Nitránsky kraj, zvyšek Slovenska ani sveta nás nezajímajú, lebo sá to šeccá selláci.
Pamatihonnosti[upraviť]
Medzi významné pamatihonnosti patrá mimo iného pohostinstvá U Špinavca a Na Tržnici, de prebíha dlhoročná tradícia ranného zlívaňá gágorov nižšíma vrstváma obyvatelstva. Krem toho je tu voláky hrad na kameni nad parkom, lež to nikoho nezajímá. Ťéž tu nájdete žebrákov, kerý žebrú prennašim Tescom a od šeckých vypytujú peňáze na chlast polévku.
Zname Nitránske pohosťinstvá[upraviť]
Neni ich málo, netreba ale opomenúť šenky ako: Pod Agáčmi, Index bar, Potkan, Mor ho, U Cvrka, U zlatej svini, U Troch mrtvól, Konibar, Klokan, Kravín, Papuča, Kocka, U havrana, U špinavca, Čajka, Šenk, U Jantera, Ludvik, Maurus Čunný Pohlad, Vrták (inak nazývaný aj Vrštať),Galaxy, Žalár, Stará kotolňa, ale aj Sandokan Šáter, Anita, Čajka, Mánička a nemóžem zabunnúť na Večernicu a Pod Kominom.
...sťem, nesťem zareagujem iba jennu historickú spomínkú . Keď som já vyrastau ,tak som chodeu Kubičkovi na kofolu a smrdeu pohár pivom a myllovú vodu namáčaný, tak mi chuteu ten póžitek z piťá , až mi galoty nadskakuvali nad trakáma a smál som sa sám sebe. Ešte jenna krčma bola Nitránska ( Trogárska ) - Zoborská Trojka , Čermánsky Kravín , Mlynárecké Sédme nebo(Kotel) ( tam chodívali aj Mlynárecký Hvezdári - Cigánsky rod v starej Nitre - kukali sa iba stále hore... na hvízdy ) a ešte jennu vec povím název U troch mrtvól , bou ešte kedysi známejší ako Kochka - ( po pani Kochanskej krčmárke... ), mladí ludí neveďá celkom dobre ešte títo veci , ale bolo toho vácej a vác ešte: Štajger , Berez , Športka ,Lampáš , Slovan , to nevíte šecko spomínať nedá sa úplne , pamatám to iba ako malé decko
...né že sťem, nesťem. Jáá sťem zareaguvať ťéž jennú dvoma spomínkámi. Keď som já vyrastau ešte na premmostí rodičá ma pravidelne posílali nedelu ze džbánom a silónkú (to boli tí silónové présvitné tašky z bužírkovými rukovaťámi) na čapuvané pivo a varenú knellu do Športky cez cestu. A potom neskór, keď sme sa presťahuvali pri Šúchalov mlyn, tak som zas chodev kupuvať čerstvú nedelnú knellu Stavbárovi. A keď už bolo šecko zatvorené (myslím jako klasické krčmi, lebo šak Ponorka sa len prebúdzala ke životu), tak sme sa dorážali chlastom, kupuvaným Televízore. Ajajáj. Aj Dreváreň mala svój cveng. A v Grile pod schodami u Králika sa aj strílalo. A najvác zrkadél bolo Stalingrade. S desátimi korunami si vešou, práskou si si dve velké dvanáski nitránský ležák a vyprážaný syr s opékanými zemákmi a tatarku a bou si zasýtený.
Kultura[upraviť]
Najznámejše kultúrne místo je Nitránske divallo Andrea Bagara.
Prvé nitránske divallo bolo postavené roku 1883 s kapacitu 360 míst. Devať metrov široké javisko bolo osvítené petrolejovýma lampáma. Nitra mala tom čase asi devať tisíc obyvatelóv. Budova stála na ploche terajšého divalla a slúžila nitránskej verejnosti.
Létallám asi skrívala výhlad a tak ju cez druhú svetovú letmým bombovým hodom a enným šmahem dali het. Spravili tak stavebný pozemek pre dalšé, novšé divallo... teda druhé a také kockaté a velmi bílé. Na míste starého zestala taká jama, z kerej číl občas voda stríka a serú do nej holubi. Okolo divalla je vela trávy, a šeliakých kríkú a róznych tých figúrek. Aj sedeť sa tam teda dá a aj néčo iné sa tam dá též.
Móda[upraviť]
Vorvaní tuk je oblúbeným vlasovým prípravkom Nitrančanov. Ich zamazaný zhlad si získau širokú popularitu.
Nepráťelá[upraviť]
- Trnava - najsamvačší ňepráťel!
- Maďari
- Bratyslava
- Horná Dolná
- Majtánky
- NR SR - Nitra (NR) všemožne bojuje proti NR SR, aby si zmenila meno na NZ (národná zrada), lebo potom si ľuďá asociujú Nitru s debilma
- Žochárovce- inak aj Topiky alebo Topoľčany - kedže Nitra je metropola strennej Evrópy, stret vesmíru a šecky ostatné podobné skromné superlatíva, tak Žochári ze Žochárovíc sa pre nás selláci jak aj šecá ostatní. Žochár a pravoverný Trogár (najsprávnejší názov pre obyvatela Nitry) nigdy nemóžu udržávať vrelé zťahy ale ňé ani nevrelé.
 | ||
|
Banskobystrický kraj: |
Bratislavský kraj: |
|
|
Košický kraj: |
Nitriansky kraj: | |
|
Prešovský kraj: |
Trenčiansky kraj: | |
|
Trnavský kraj: |
Žilinský kraj: | |
| Slovenské legendy: Canada, Corgoň, Horná Dolná, Kerestúr, Kocúrkovo, Letapičinovce | ||