Prešov
| Prešov Prešiel | |
|---|---|
 Letisková veža v Pršešove | |
 znak  vlajka | |
| poloha | |
| kontinent: | Eurázia |
| štát: | Slovensko (Zväz Slovenských Socialistických Republík) |
| región: | Koňare (Salt State) |
| |
| rozloha a obyvateľstvo | |
| rozloha: | 108 km² (10 800 ha) |
| počet obyvateľov: | 91 782 Koňarov (1. január 2010) |
| hustota osídlenia: | 1 301,12 obyv./km² |
| správa mesta | |
| starosta: | {{{starosta }}} |
| sekretárka: | áno aj... |
Prešov (ŠPZ: PO) je najväčšia dedina na Východnom Slovensku, niekedy aj mylne označovaná za mesto. Svojou polohou Prešov iba tesne minul iné osídlenie východu, známe ako Košice.
Historické fakty[upraviť]
Prví ľudovia začali osídľovať Prešov ešte v dobe kamennej o čom svedčia významné archeologické dôkazy, ako napríklad to, že aj dnes tu môžeme nájsť rôzne kamene. Takže o Prešove vedel svoje už aj praľudo. Po tom ako sa už vedelo písať sa prvá písomná zmienka o Prešove objavila v roku 1247 P.V.T. (nie je to prvočíslo!). Takže písať sa v Prešove učia odvtedy.
Prešov - letecká veľmoc[upraviť]
Dedina Prešov mala odnepamäti nielen medzinárodný ale aj medziplanetárny význam. Neklamným znamením tohto významu v meste je skutočnosť, že matka z NASA rozhodla, že v jeho centre postaví svoju tajnú pristávaciu plochu pre mimozemské vesmírne lode obsadené mimozemšťanmi a mimozemšťankami.
Aj pre armádu malo mesto význam. V Prešove už dlhú dobu pôsobí veľmi dobre vybavené vojenské letisko svetového významu v Nižnej Šebastovej - to je aj hlavný dôvod toho, prečo sa na Slovensko boja zaútočiť mocnosti z okolitých krajín. Pristávanie v Pršove je už tradičný zvyk. Vo všeobecnosti je známe, že za istých okolností by bolo pre ľudov potupou ak by pri minimálne trojdňovom pobyte v Prešove aspom raz nezažili pravé východniarske „pristátie na papuľu“.
Prešov je známy tým, že na „mestskom obchvate“ neexistuje zelená vlna, a tak na každom semafóre stojíte na červenej. Preto sa Prešov vyznačuje tým, že má svoju „červenú vlnu“. Červená vlna je dobrou motiváciou na adrenalínový šport známy ako „štart na červenú“.
Geografia[upraviť]
Prešov sa nachádza na východnom Slovensku tridsať kilometrov na sever od Košíc a 360 kilometrov na severovýchod od pupku Slovenska.
Cez mesto preteká rieka Torysa, ktorej názov poukazuje na niekdajší veľký výskyt rysov v tejto oblasti. Všetkých vyhubil Chuck Norris, keď tadiaľto prechádzal. Vtedy si od radosti, akú krásnu krajinu našiel dupol, čím spôsobil zemetrasenie, ktoré na východ od Prešova vytvorilo Slanské vrchy a na západe Šarišskú vrchovinu, ktoré spolu so Solivarmi a obcou Zlatá Baňa a semafórom v Sabinove patria medzi najvyhľadávanejšie turistické destinácie vo vesmíre.
Obyvateľstvo[upraviť]
Počet obyvateľov Prešova na Vianoce sa odhaduje na 22
000. Na Všechsvätých, spolu s tými, čo si teraz hovoria „Košičania“, či „Bratislavčania“, je ich cca 210 000, potom po zbytok roka okolo 60 000.
Demograficky je to tam pestré. Väčšinu z jeho obyvateľov tvoria „koňare“ (pôvodní obyvatelia - nadľudia), rómovia (privandrovalci), ale aj vojaci a kríženci vojakov s domácim obyvateľstvom. Koňare navzájom vo všetkom spolupracujú a v šírom okolí sú známi ako veľmi priateľskí ľudia, ktorí si radi vypijú s hocikým. Vzhľadom na veľkú nezamestnanosť v regióne je veľmi malá možnosť zamestnať sa inak, než umeleckou činnosťou. Preto mestská pôrodnica produkuje veľa spevákov, hercov, maliarov, spisovateľov a pornohercov.
Voľné pracovné miesto sa v Prešove objaví v priemere raz za štyri roky - keď sú voľby primátora. Až 50,1% jeho obyvateľov je bez práce. Zvyšných 49,9% za prácou cestuje do iných miest, z toho 79,65% do Košíc. "Prácechtivý" Košičania však z toho, že im Prešovčania zaberajú miesta, nie sú príliš nadšení, a preto nie je nič nezvyklé vidieť na diaľnici Prešov - Košice blokády, ktoré majú zabrániť Prešovčanom v ceste do práce. Väčšinou sú tieto blokády aj tak na nesprávnych cestách, ale vzhľadom na rozšírenú filozofiu ma-amvpitchizmu medzi Košičanmi im to je jedno. Mnoho koňarov pracuje v zahraničí, kde sa vzájomne spoznávajú tak, že ticho opakujú otázku "Ta to ta ty tu?" a čakajú, kto sa chytí.
Jazyk[upraviť]
V Prešove sa rozpráva - šariščinou. Je to akási podivuhodná šušlaná zmes všetkých svetových jazykov kombinovaná s odpľúvaním. Rozumejú jej len obyvatelia Prešova a blízkeho okolia, občas aj Angličania, ktorým aj keby boli dotieraví, odpovedia nanajvýš asertívnou vetou „Ic het“ (v preklade: „to je klobúk“).
Šport[upraviť]
Po páde komunizmu v Prešove zanikli skoro všetky športové odvetvia. Zachránili sa iba hádzaná a futbal. Práve futbal je v Prešove športom číslo jedna. Ich fanúšikovia patria spolu so žilinskými k najlepším na svete. Hovorí sa, že iba nejaký Lobby a ešte niečo rozhodli, že vďaka mizernému hlasovaniu sa futbalová liga volá „Corgoň liga“. Pôvodne mala liga mať korene v Prešovskom okrese a mala sa volať „Liga smädných mníchov“.
Doprava[upraviť]
MHD[upraviť]
DPMP - Dopravný Podnik "Mesta" Prešov (z nepochopiteľných príčin nazývaný tiež Mapka - je to celkom pochopiteľné, keďže v čase socializmu to bol "mestský autobusový podnik" - MAP) bol založený v roku 1949. Po skončení druhej svetovej vojny nebolo možné začať vykonávať MHD s novým vozidlovým parkom, a tak bola prijatá ponuka na zakúpenie starších vozidiel značky Tatra z prevádzok MHD v Prahe, Plzni a Bratislave. Dnes je však realita iná. Prešov už vozidlá nedostáva darom, ako tomu bolo v minulosti, ale kupuje si ich sám. Vzhľadom na finančnú situáciu obce sa však Prešovčania nemôžu po obci voziť na autobusoch, ale na dodávkach. V rámci šetrenia finančných prostriedkov, sú do budúcnosti pripravené aj konské povozy pod krycím názvom "Návrat ku koňom".
So zavedením MHD bola v Prešove zavedená aj špeciálna jednotka vzdialenosti, známa ako „jedna zastávka“. Určuje vzdialenosť medzi dvoma ľubovoľnými zastávkami MHD.
Ďalším významným prostriedkom dopravy v meste je prešovské metro, ale aj ten autobus, čo pod tým drótom chodí, známy aj ako trolejbus.
Charakteristickým znakom MHD v Prešove je aj vynechávanie spojov z dôvodu blokovania otáčacích plôch a zastávok cudzími motorovými vozidlami, kedy si občan s patričnou, pre túto obec typickou kultúrnou úrovňou povie: "Ja že tu nemožem stac".
Letecká doprava[upraviť]
Prešov síce nemá letisko, no má vrtuľníkovú základňu, na čo je každý správny Prešovčan patrične hrdý. Zároveň sa v centre nachádza aj pristávacia plocha pre UFÁ. Tú však môžu používať len obyvatelia Prešova označení znamením Mesiaca.
Obrazová časť[upraviť]
Blokáda na diaľnici postavená košičanmi, ako obrana proti prílivu prešovčanov za prácou
DPMP využíva na dopravu po obci dodávky
Znak miestneho futbalového klubu
Prešovskí ultras - spolu so žilinskými patria medzi svetovú špičku
| ||
|
Banskobystrický kraj: |
Bratislavský kraj: |
|
|
Košický kraj: |
Nitriansky kraj: | |
|
Prešovský kraj: |
Trenčiansky kraj: | |
|
Trnavský kraj: |
Žilinský kraj: | |
| Slovenské legendy: Canada, Corgoň, Horná Dolná, Kerestúr, Kocúrkovo, Letapičinovce | ||